cervenaciapocka - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ako by dopadla rodina Červenej čiapočky, keby sa rozprávka stala dnes.

Okresný úrad, odbor priestupkov
Na javisku je stôl, na ňom písací stroj a pár papierov.
Prichádza úradník, chvíľku po ňom mama Červenej čiapočky

Úradník: (Vchádza, vreckovku drží pri nose a nahlas smrká. Pozrie na kapesník, zatvári sa zhnusene a povie) : FUJ

Mama: Dobrý deň...
Úradník: Komu dobrý ... komu zlý ....

Mama: Dostala som od vás predvolanie .... a vôbec mu nerozumiem....

Úradník: Ukážte to sem. Ahaa .... samozrejme - vy ste mama Červenej čiapočky...

Mama: Áno, to je moja dcéra.... môžem si sadnúť?

Úradník: Nemôžete, lebo ste obvinená. Vážená pani. Dostali sme oznámenie, že vaša rodina koná protizákonne. Predvolal som vás preto, aby som zistil pravdu, zaistil nápravu a hlavne - udelil pokutu!

Mama: Vôbec neviem o čom hovoríte... Červená čiapočka je dobre vychované dievča.... tak aká pokuta? .... A od koho prišlo to oznámenie?

Úradník: Od koho neviem, lebo nie je podpísané, ale my ho aj tak berieme vážne a začali sme vyšetrovanie! Ako vyplýva z oznámenia, vaša dcéra Červená čiapočka sa sama potulovala po lese!
Mama: Nepotulovala, ochorela nám stará mama, ona jej iba niesla obed

Úradník: Chcete mi povedať, že vy ste ju vedome poslali do nebezpečenstva?

Mama : Veď vám hovorím, že stará mama ....

Úradník: Zapisujem to ako zanedbanie rodičovskej starostlivosti.... To je pokuta 100 €. A vy si uvedomte, že dieťa nemôže chodiť samé po lese. Však tam môže natrafiť na kadejaké divé zvery, ktoré sa premnožili Aj na medveďa ! Žije v Čachticiach nejaký Medveď ?

Mama: Áno, býva pri moste.... ale on je ....
(V Čachticiach pri moste naozaj žije rodina pána Medveďa. Týmto mu ďakujem za pochopenie)

Úradník: No vidíte! Dieťa samé do lesa nemôže ! Čo ak ju tam ten Medveď napadne?! Vaše konanie musím oznámiť sociálke.

Mama: Ale pán úradník ... pán vedúci ... to nemusíte ... Moja dcéra sa z lesa šťastne vrátila, a ja vám sľubujem, že už ju tam samú nepustíme.

Úradník: No ale to nie je všetko ... V oznámení sa píše, že vaša dcéra naháňala v lese zvieratá, dokonca vyplašila aj vlka. To je pokuta 200 €.

Mama: Viem, Červená čiapočka mi o tom hovorila, naozaj stretla vlka. Ale vedela ako na neho : pustila mu z telefónu hudbu čo práve počúvala, a vlk utiekol...

Úradník: Hudbu ? Však mu pustila Rytmusa !!! Tomu hovoríte hudba ? To úbohé zviera bolo v takom šoku, že úplne zdivelo ! A viete čo ten vlk spravil ? Viete! Zožral starú mamu !!!

Mama : Vieeeeeeeeeeem ..... úuuuuboháááááá moja mamičkaaaa ... A ešte sa rozvalil medzi babkine šaty a tam ležal, lebo mu z nej bolo zle... Keď prišla Červená čiapočka, v tom šere si ho pomýlila so starou mamou, a pýtala sa ho : Stará mama - a čože máš také veľké oči ?

Úradník: Povedzte rovno, že Červená čiapočka ani nevie ako stará mama vyzerá, lebo na ňu kašle, a navštíviť ju ide len keď babka dostane dôchodok, aby sa jej čosi ušlo...

Mama : Ešte že prišiel pán horár .... ten toho vlka zabil ...

Úradník (vyskočí): Ale to sa nesmie - vlk je chránený! To je ďalšia pokuta - 1000 €!

Mama : Ale veď to bolo v sebaobrane ..... vlk predtým zožral starú mamu ...

Úradník: Stará mama bola dôchodkyňa, tí sú premnožení, nie sú ani chránení, a teda každý si s nimi môže robiť čo chce - aj vlk ich môže zožrať. Ale vlk je chránený je, tak horár mu nemal ubližovať. Taký je zákon, a tu na Slovensku sa zákon dodržiava.... No ... koľko to máme ? 100 Euro... 200 Euro a teraz 1000 €..... je spolu 1300 Euro!

Mama: Panebože - 1300 Euro.

Úradník : Noooo ... ale niečo by sme s tým spraviť mohli (Ukazuje mame bielu obálku)
Chápete ... mohol by som ju znížiť ... alebo odpustiť ... (ukazuje že v obálke sú peniaze) Chápete?

Mama: (nechápavo) Čo ? Čože ?

Úradník: Nechápe ... Ona nechápe ... Tak to musím napísať rozhodnutie. Ale však ani poriadne neviem, ako sa voláte.

Mama: Som mama červenej čiapočky ...

Úradník: Červená čiapočka... červená čiapočka - prečo dávate deťom takéto hrozné prezývky, však sa jej všetci budú smiať ... Meno !

Mama: Červená čiapočka je Evička ... vlastne aj ja ...

Úradník: Hádam aj nejaké priezvisko máte!

Mama: Máme, také typické čachtické....

Úradník: Typické čachtické To je aké ?

Mama: Ficko .... teda Ficková

Úradník: Píšem F-I- C .... To máte rovnaké meno ako náš najvyšší.... (ukazuje hore)

Mama : Samozrejme, však sme rodina .....

Úradník (je v šoku): Eeeeeeeeeee .... čože ste to povedali ? Ale to nemyslíte vážne, že?

Mama: Ale áno, sme - je to brat môjho manžela, v nedeľu k nám príde na návštevu, však sa zastavte, zoznámim vás...

Úradník(vyskočí od písacieho stroja, drží sa za srdce a zdesený hovorí do hľadiska): Panebože ... čo som to ... Oni sú rodina s najvyšším! A ja .... ja som od nej pýtal peniaze... Však ma zavrú ... normálne ma zavrú ...
Úradník (vytiahne vreckovku a utrie si ňou čelo. Vtom si uvedomí, že bola použitá, tak si čelo s odporom poutiera rukávom.)

Úradník(spamätá sa): Nooo ... eeeeeeeee.... A sadnite si u nás mladá pani ... Dáte si kávičku?

Mama: Bože môj, takáto patália ....

Úradník: Ale aká patália - nedorozumenie je správne slovo.... A tým oznámením sa ani nebudeme zaoberať. Podpísané nie je, tak čo to je určite iba nejaká rozprávka...

Mama (plače): Ale čoby... to sa naozaj stalo...

Úradník: Ale pani Ficková ... Nestalo ... to sa určite nestalo...a keby aj, vy ste v tom úplne nevinne. A pozrite sa čo spravím s tým oznámením - aj tak to bol anonym... (trhá ho, zbytky hodí do hľadiska)

Mama: a tých 1300 Euro ....

Úradník: To ste niečo zle pochopili - my dáme 1300 € VÁM.
Úradník (zúrivo ťuká do písacieho stroja): Ako príspevok na pohreb starej mamy, ešte príspevok na dieťa.... na bývanie ... to máme 1300 € krát tri...3900 EURO!!! Tu mi to podpíšte pani Ficková...

Mama: A to myslíte vážne.... ja toľko dostanem?

Úradník: Dostanete, dostanete ... Teraz hneď - ja vám to dám, čo budeme čakať na aké byrokratické prieťahy ... Tu máte (vytiahne svoju bielu obálku) ... 3900 Euro
Úradník (obráti sa do hľadiska, hovorí plačlivým hlasom): To všetky úplatky čo som dostal za posledné dva týždne...

Mama: tak teda ďakujem ... ďakujem... ste taký úžasný človek ....

Úradník: áno, som, som ... a spomeňte ma aj pred vašim švagrom, nech to vie aj on. Nech vie, že tu jej jeden úradník s malým platom, čo sa veľmi snaží, čo mal byť dávno povýšený a stále nebol ...

Mama: Poviem ... ešte aj dnes, keď príde z roboty, z kameňolomu...

Úradník: A čo pán premiér bol na návšteve kameňolomu ? Že o tom nič neviem...

Mama: Švagor tam pracuje...

Úradník (nechápavo): Náš najvyšší pracuje na úrade vlády...

Mama: To neviem o kom hovoríte, ale môj švagor meria dva metre a desať centimetrov a je najvyšší v celej dedine ...Ďakujem vám za všetko a dovidenia ...

Úradník (v šoku sa chytá za srdce): 3900 Euro ....Dovidenia .....(vytiahne vreckovku aby si poutieral spotené čelo. Zastaví sa, lebo si spomenie, že vreckovka je použitá. Napokon mávne rukou a rezignovane sa do nej poutiera, a odíde).


Napísané : jar 2016
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekdy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky