Posledná barónka.
Na Margitu Czobelovú som narazil pri práci. Už neviem, čo som skúmal, ale dostal sa mi do rúk list vlastníctva z Beckova. Neznámy vlastník. Nejaká Czobelová. "Patrí jej toho dosť" pomyslel som si. Vtedy som netušil, o koho sa jedná. Margita Czobelová bola posledná barónka na Slovensku.
Na Margitu Czobelovú som narazil pri práci. Už neviem, čo som skúmal, ale dostal sa mi do rúk list vlastníctva z Beckova. Neznámy vlastník. Nejaká Czobelová. "Patrí jej toho dosť" pomyslel som si. Vtedy som netušil, o koho sa jedná. Margita Czobelová bola posledná barónka na Slovensku.
Narodila sa v roku 1891 v Strážkach (okr. Kežmarok), kde jej rodina vlastnila kaštieľ.
Margita pochádzala z dvoch známych šľachtických rodov : Czóbelových a Mednyánszkých. Mednyánszkí pochádzali z Beckova, preto tam vlastnila majetky. Najznámejší člen ich rodiny bol brat jej matky – teda strýko Margity Czobelovej – maliar a umelec európskeho formátu Ladislav Mednyanszký.
Margita trávila mladosť ako každá mladá šľachtičná : – študovala, jazdila na koni, kreslila a maľovala. Bola chorľavá, na radu lekárov sa otužovala, a veľa plávala. Zdá sa, že zdedila výtvarný talent po svojom strýkovi. Mala 25 rokov, keď na budapeštianskom výtvarnom salóne vystavovala svoje diela. To bolo v roku 1916, vtedy spolu so sestrou študovala na výtvarnej akadémii v Budapešti. Jej strýko a brat vtedy boli na fronte prvej svetovej vojny. Strýko sa vrátil, brat nie. Po vojne študovala v Mníchove. Po smrti sestry (1929) a rodičov (1932, 1937) viedla hospodárstvo ona. Bola maličká, chudá, uzavretá, nepríťažlivá. Nikdy sa nevydala.
Strážky milovala. Prežila tu celý život, maľovala v parku, čítala, občas sa vybrala na cesty, ale vždy sa vrátila. Kaštieľ bol už vtedy známy anglickým parkom, veľkou knižnicou, historickým nábytkom a obrazmi. Navštevovali ho známe osobnosti. Dá sa povedať, že to bolo kultúrne centrum širokého okolia.
Celý život si písala denník. Ilustrovala knihy, maľovala Strážky, Tatry, a okolie.
Druhá svetová vojna a nástup komunizmu ju zastihli v zrelom veku. V štyridsiatom ôsmom mala 57 rokov. Prežila dve svetové vojny. Rodičia a súrodenci boli roky mŕtvi. Bola sama. Zo Strážok odmietla odísť. Však kam by šla ? Mala rodinu v Maďarsku (poetka Minka Czobel, zakladateľka maďarskej modernej poézie), ale to by bol odchod z blata do kaluže, tak zostala na mieste, ktoré mala nadovšetko rada. Strýkove obrazy ukryla v komíne. Jej majetok bol znárodnený. Našťastie sa preukázalo, že pomáhala partizánom, a v chátrajúcom kaštieli jej bolo dovolené zostať, dokonca jej časť majetku vrátili. Barónka Margita Czóbelová obývala pár malých izieb, brala biedny dôchodok, kreslila, maľovala a svoje diela predávala v Kežmarku v papiernictve, alebo nimi obdarúvala dedinčanov za pomoc, ktorú jej poskytovali. Miestni občania ju mali radi, podporovali ju ako sa dalo. Ale žila skromne, veľa nepotrebovala.
Vždy si zachovala jasnú myseľ. Veľa čítala, aj cudzojazyčné knihy. V "jej" kaštieli sa v 60tych rokoch nakrúcal film "Muž, ktorý luže". Pani barónka s francúzskymi filmármi komunikovala v ich rodnom jazyku. Pravidelne sa zúčastňovala bohoslužieb, a na podnet miestneho farára namaľovala krížovú cestu, ktorá dodnes zdobí steny kostola v Strážkach.
Zomrela 13.3.1972 ako 81-ročná.
V roku 2011 mala barónka Margita Czobelová výstavu v Slovenskej národnej galérii. Dali sa tam vidieť jej olejomaľby, akvarely, kresby. Celkovo vyše sedemdesiat diel. Túto výstavu som nevidel. Škoda, že sa mi list vlastníctva so súpisom jej beckovských parciel nedostal do rúk skôr. Ale do kaštiela v Strážkach sa za ňou niekedy vyberiem.
Do pozornosti : http://issuu.com/sng.sk/docs/baronka_margita_czobelova