mikulov - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ako som bol v Mikulove

Tak sme boli v Mikulove. Ani som porádne nevedel de to je. Ale šofér trafil, šak ani nepil. Odchod bol od nás, z dediny, skoro ráno o jedenástej, nikto ani nezaspal. Doma som špekuluval, či zeberem flašu. Nechal som ju doma, vedel som že zebere Jaro a keby aj ja, tak by sme sa moc napili ešte by sme neboli ani v Mikulove. Ale dal som si radšej dva na cestu - čo keby Jaro nedoniesol.
Ale na Jara je spolach. Mal dve - slivovicu a marhulovicu. Začali sme s tú marhulovicu. Moja žena nescela a potom jej bolo zle. No čo s ňu. Ako móže byť triezvym dobre ? A Jaro je u nás vlajkonosč, tak zebral aj vlajku. Vlastnú nemáme, ani dedinskú, tak sme vyvesili slovenskú.... .
Pili šetci aj tí čo normálne nepijú. Teda okrem mojej ženy a ešte aj druhá Janka nepila. A ani šofér nepil. Tak jej bolo zle tej mojej babe až sme si dali zastávku na kávu na benzínke. Tam som žene kúpil kokakolu a vraj jej po nej bolo lepšie. Tak z toho som jeleň - jako jej z kokakoly móže byť lepšie ? Aj som ich odfotil - abstinentov. Ale musím spravedlivo povedať, že Janky potom piť začali. Nie moc, ale tak trochu - jako baby. Ale šofér ani bohovy !!!! Ani Juro nepil - já nevjém jako to s ním jeho baba vydrží....
Po káve sme išli dalej, lebo nikto nechýbal. Furt sme likviduvali tú marhulovicu, len som sa bál moc piť, šak ešte ma čakalo pár sudov vína. Ale Jaro sa nebál ! Teda - ten má odvahu !
Došli sme do Lednice. Baby že do volákeho skleníka pójdeme - tak to ma dožralo. Už som bol hladný, v Mikulove čakalo víno a maso a my sa trepeme do skleníka ? Ale žene už bolo dobre, tak mi rozkázala že mosím - tak čo som mal robiť ? Prešli sme okolo jakéhosi obrovského domu, našli ten skleník a išli sme donútra.... Ale bránil som sa, chytil som sa nejakého kamenného zvera že nejdem !!! Ale čo ....mosel som ... :-(
Teda poviém vám - tam bol hic. Kebyže mám okuláre, boli by také zahmlené, žeby by som nič nevidel a druzgel by som do rybníka čo tam mali. Aj ryby v ňom plávali, dúfal som že piraňe, lebo moja žena ty okuláre také mala. Bola skoro slepá, držala ma za ruku, ale keď som sa s ňu priblížil k rybníku, tak si ich chytro utrela a dala na nos.... No čo, nemóže sa mi šecko podariť.....
Aspoň sme potom našli jakúsi krčmu a dali sme si obed a já aj pivo. Potom sme sadli do autobusa a išli dalej - do MIKULOVA !!!
No konečne sme tam boli. Po marhulovici a pive som už potrebuval nejakú zmenu. Zastavili sme pri nejakom finančnom úrade. Hneď sa mi vyhodila nejaká vyrážka - mám na také úrady alergiu. Ale došiel chlap, vraj majitel toho sklípka, tak som sa na vyrážku vykašlal a išli sme za ním. Peši - že je to len kúsek. Zabočili sme sme na cestu ku sklípku. Nevedel som de ideme. Vyzeralo to tak, že sklípek neni sklípek ale bunker z vojny. Aj okolo to bolo jako v Sarajeve po bombarduvaní. Aj pár miestnych občanov bez domova sedelo pri bunkri závistlivo kukalo na nás.... Asi im vybombarduvali domy... bol som z toho nervózny. Vyhodila sa mi ďalšia vyrážka....
Vnútri horel oheň a dymu bolo tolko, že som myslel že tam je udáreň. Ale čo, videli sme sudy s vínom, tak sme sa ukludnili, posadali a chytro sme si išli vypiť ...teda "degustovať" jako hovorí Zuza... tak som degustuval. Tváril som sa múdro, inteligentne, sem - tam som víno ovoňal a kukal cez pohár na baby. Vypadal som jako znalec.
No a potom baby sceli isť na záchod. Pýtali sa domáceho že de je záchod. On že venku. Baby si mysleli že tam bude nejaká miestnosť ale nie. Kdeže !!! Keď venku - tak venku. Niekeré sa normálne nalakali. Určite už videli jak venku vystrčia zadok a vrhne sa na nich bezdomovec. A venku už bola tma, tak by zakrádajúceho úchylného bezdomovca ani nevideli. A po tme to venku fakt vyzeralo strašidelne. Tak sme začali vác piť. A potom sme sa niekerí z nás vybombarduvanými bezdomovcami skamarátili a bol pokoj. Ale ja som bol z toho nervózny... Mój vystresuvaný žalúdek potrebuje svoje pohodlie. Vyrážky ma začali svrbeť.
Také čo sa bezdomovcov nebáli alebo sa im tí chlapi lúbili chodili venku. Ďalšie chodili na benzínku a do reštaurácie čo bola neďaleko. Ja som robil doprovod. Aj preto že som gentleman, ale hlavne preto že v žalúdku som mal divné pochody. A ty mám ešte aj teraz a to je druhý deň na obed.... Ale podávalo sa kura, boli obložené misy, víno, niekerí pili aj minerálku (fuj - hanba im). Šofér a Juraj furt ništ (fuj - hanba aj im).
Tak tí čo pili sa zabávali a tí čo nepili boli smutní. Šofér spal v autobuse a Juro v pravidelných intervaloch navštevoval reštauráciu. My sme tancuvali a pili a zeznamuvali sa s domácim a s jeho dcéru. A prišiel aj voláky američan čo ani nevedel po slovensky len po česky. Majitel sa mi lúbil, tak som ho odfotil - tu je. Hovoril som mu o našej vedeckej konferencii čo chystáme. Bol nadšený a hneď sa prihlásil. Že má kopec príspevkov. Tak mi dal aj tel. číslo. A čo to znamená pre konferenciu ? No že bude MEDZINÁRODNÁ !
No a potom sme už začínali byť pripití a unavení tak sme sa začali baliť. Aj baterka ve foťáku došla. Cesta domov bola dobrá, Zuza spievala ale z každej pesničky vedela asi 10 slov. A ešte bola hmla ale šoférovi to nevadilo a valil ako divý. No a teraz sme doma a začíname pátrať po tom, kto vybral ten Mikulov. Ešte sa v krčme musíme dohodnúť, či ho pochválime alebo pokritizujeme.

Ešte som skoro zabudel - o tom čo tu je napísané nehovorte mojej žene, lebo bude doma teror. To by som mal nútenú diétu a možno by som sa musel učiť prať a žehliť.
november 2006
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekdy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky