Ako som cvičil
Ide to so mnou dolu vodou. Posledné mesiace som sa necítil nejako vo forme. Stále unavený, akosi bez nálady a bez energie. Rozmýšlal som, či to je ešte dôsledok tej chrípky čo ma skolila na jar, alebo či sa zo mňa naozaj stáva starý, lenivý a ufrflaný chlap. To, že by som bol starý a ufrflaný som okamžite zavrhol. Zostávala druhá možnosť – prežíva vo mne nejaký ukrytý vírus z aprílovej choroby. Keď som si už stanovil diagnózu, šiel som k lekárovi, aby ma vyliečil. Lenže doktorka mojim diagnostickým schopnostiam neverila. Zobrala mi krv, moč, celého ma prezerala, sestrička okukávala – a nič nezistili. Vraj som ufrflaný, lenivý ale zdravý chlap. No do šlaka, načo som k tej doktorke chodil...
A pred pár dňami som zažil šok. Po dovolenke som sa postavil na váhu. Neveril som vlastným očiam. 100 kíl ??? Ja ??? A kde sú ??? Asi mám ťažký mozog .... alebo čo...
Ale keď som sa nad všetkým zamyslel, pripustil som, že to tak naozaj môže byť. Moja zvyčajná váha 94 kg je preč. Po chrípke som sa málo hýbal, ešte aj na dovolenke som pribral, tak čo sa divím. Ale ja 100 kíl vážiť nechcem !!!
Okamžite som si naordinoval delenú stravu. Vraj to pomáha. Pivo pijem len každý druhý deň. Chcel som aj cvičiť, ale boli strašné horúčavy, musel som počkať. Ale skôr ako som sa k cvičeniu dostal, hovoril som s kamarátkou. A tá sa do mňa pustila : Miro – poď s nami cvičiť, je to súťaž, volá sa to „Božské telá“ Počúval som ju jedným uchom a hovoril som si : „no to určite ....“ Ale kamarátka v prehováraní neúnavne pokračovala : prídi, bude to zábava, budeš tam jediný chlap.... Tu som spozornel. Jediný chlap ? A celý hárem okolo mňa ? Kamoška rapotala ďalej : „a je to súťaž, celého ťa zmeriame (oooo bože – fakt celého ?), obvod pása, hrude (aha, tak to nič), po troch mesiacoch zistíme koľko si schudol. A ešte môžeš vyhrať víkendový pobyt v Trenčianskych Teplicach (s cvičiteľkou ?) na ktorý budete môcť s Jankou ísť (aha, tak zase nič), neboj sa dobré to bude (no to bude trapas)...“
Neodolal som jej. Zajtra ráno sa idem prihlásiť. Keď na tú babu čo ma bude merať vyvalím môj pivový pupek, tak sa smiechu nezdrží .. A keď ma baby uvidia poskakovať v tom fitnesku, tak sa budú rehotať tiež. Ale aj smiechom sa chudne. Možno založím novú metódu – chudnutie smiechom. Ten čo bude predcvičovať bude musieť mať aspoň 120 kíl, všetci sa budú smiať, pri tom chudnúť, a ja budem predávať licencie a patenty po 10 000 €.
Aj tak sa mi už seriózne pracovať nechce ...
Ale mohol by sa ku mne nejaký starý, ufrflaný a lenivý chlap pridať – ak tam má byť zábava, tak nech to stojí za to ... :-)
Ide to so mnou dolu vodou. Posledné mesiace som sa necítil nejako vo forme. Stále unavený, akosi bez nálady a bez energie. Rozmýšlal som, či to je ešte dôsledok tej chrípky čo ma skolila na jar, alebo či sa zo mňa naozaj stáva starý, lenivý a ufrflaný chlap. To, že by som bol starý a ufrflaný som okamžite zavrhol. Zostávala druhá možnosť – prežíva vo mne nejaký ukrytý vírus z aprílovej choroby. Keď som si už stanovil diagnózu, šiel som k lekárovi, aby ma vyliečil. Lenže doktorka mojim diagnostickým schopnostiam neverila. Zobrala mi krv, moč, celého ma prezerala, sestrička okukávala – a nič nezistili. Vraj som ufrflaný, lenivý ale zdravý chlap. No do šlaka, načo som k tej doktorke chodil...
A pred pár dňami som zažil šok. Po dovolenke som sa postavil na váhu. Neveril som vlastným očiam. 100 kíl ??? Ja ??? A kde sú ??? Asi mám ťažký mozog .... alebo čo...
Ale keď som sa nad všetkým zamyslel, pripustil som, že to tak naozaj môže byť. Moja zvyčajná váha 94 kg je preč. Po chrípke som sa málo hýbal, ešte aj na dovolenke som pribral, tak čo sa divím. Ale ja 100 kíl vážiť nechcem !!!
Okamžite som si naordinoval delenú stravu. Vraj to pomáha. Pivo pijem len každý druhý deň. Chcel som aj cvičiť, ale boli strašné horúčavy, musel som počkať. Ale skôr ako som sa k cvičeniu dostal, hovoril som s kamarátkou. A tá sa do mňa pustila : Miro – poď s nami cvičiť, je to súťaž, volá sa to „Božské telá“ Počúval som ju jedným uchom a hovoril som si : „no to určite ....“ Ale kamarátka v prehováraní neúnavne pokračovala : prídi, bude to zábava, budeš tam jediný chlap.... Tu som spozornel. Jediný chlap ? A celý hárem okolo mňa ? Kamoška rapotala ďalej : „a je to súťaž, celého ťa zmeriame (oooo bože – fakt celého ?), obvod pása, hrude (aha, tak to nič), po troch mesiacoch zistíme koľko si schudol. A ešte môžeš vyhrať víkendový pobyt v Trenčianskych Teplicach (s cvičiteľkou ?) na ktorý budete môcť s Jankou ísť (aha, tak zase nič), neboj sa dobré to bude (no to bude trapas)...“
Neodolal som jej. Zajtra ráno sa idem prihlásiť. Keď na tú babu čo ma bude merať vyvalím môj pivový pupek, tak sa smiechu nezdrží .. A keď ma baby uvidia poskakovať v tom fitnesku, tak sa budú rehotať tiež. Ale aj smiechom sa chudne. Možno založím novú metódu – chudnutie smiechom. Ten čo bude predcvičovať bude musieť mať aspoň 120 kíl, všetci sa budú smiať, pri tom chudnúť, a ja budem predávať licencie a patenty po 10 000 €.
Aj tak sa mi už seriózne pracovať nechce ...
Ale mohol by sa ku mne nejaký starý, ufrflaný a lenivý chlap pridať – ak tam má byť zábava, tak nech to stojí za to ... :-)
Pokračovanie pod obrázkom. Tam začína skutočná zábava...:-(
Moje rozhodnutie začať cvičiť vzbudilo všeobecnú pozornosť, a tak som nútený podať správu o mojom stave počas prvého cvičenia.
Musím povedať, že celé cvičenie pre mňa predstavuje obrovské sklamanie. A pritom prvý rozhovor s trénerkou vyzeral tak nádejne - pýtala sa, aké cvičenie si vyberiem : či tabatu, Jumping klasiku, alebo grupáč .... Na chvíľku som sa zamyslel, a povedal som jej, že klasiky už mám dosť, a skúsil by som ten grupáč. Tak zvláštne sa na mňa pozrela, vôbec som ten jej pohľad nechápal. Potom ma opravila, že vraj vravela "kruháč " !!! že sa tam cvičí do kruhu a cvičenci si vymieňajú náradie. Aha - tak preto ten hrozný pohľad. Už som sa chcel opraviť, že v takom prípade bude aj klasika dobrá, ale nakoniec som to nechal tak....
No a samotné cvičenie ? Keď som vystupoval z auta, bral som si z kufra veci. Vedľa tašky bola lekárnička, napadlo ma, že by som ju mal zobrať so sebou. Však poznám svoje schopnosti a kondičku. Lenže obväz ma asi nezachráni. A potom som si povedal, že musím byť optimista, tak som ju nechal v aute. Hovoril som si, že na cvičenie sa musím tešiť, a nie mať strach. Tak som sa začal tešiť, Predstavoval som si, ako okolo mňa skáču ženy, ktoré chcú schudnúť, a ja budem pozerať ako im nadskakujú prsia. Tešil som sa zbytočne. Žiadna taká tam nebola. Pozrel som si ich poriadne, však na stenách sú zrkadlá. Jediné prsia čo sa tam ako tak natriasali boli moje. A ešte pupok mi nadskakoval. Musím sa priznať, že medzi tými chudými dievčatami necítil veľmi dobre, ale keď som sa videl v zrkadle, bolo mi jasné, že ani ich neteší pohľad na mňa : po polhodine cvičenia a skákania sa mi z plešiny prúdom lial pot, a na tričku som mal mokré fľaky. S hrôzou som si uvedomil, že môžem mať aj mokré trenky, ale neodvážil som sa skontrolovať to v zrkadle. Pozeral som radšej na hodiny. Zdalo sa, že sa nehýbu. Vôbec som nevládal. Srdce mi búchalo ako pri prvom sexe, a uvedomil som si, že hlavnou úlohou už nie je schudnúť, ale prežiť ! Pre istotu som zvoľnil tempo a pri niektorých cvikoch som mierne podvázal. Trénerka prišla ku mne a hovorila : "chrbát musí byť hore!" Pozrel som na baby okolo seba - každá mala chrbát hore a cvičili ako divé. Tuším ani spotené neboli. Chrbát som hore nedal, trénerka sa odvrátila, a ja som to cvičenie prežil.
V šatni som si dal sprchu a pomaly sa obliekol. Vyšiel som von. Dievčiská už sedeli na chodbe. Hneď sa ma pýtali, aké to bolo, a či prídem aj nabudúce. Chcel som im povedať že som bol blízko smrti, a že ak mám prísť nabudúce, tak cvičiteľka musí najprv ísť na kurz prvej pomoci. Namiesto toho zo mňa prehovoril hrdý a tvrdý chlap ! Pozbieral som posledné zbytky síl, stiahol brucho, usmal som sa akože všetko je OK, a povedal, že som v pohode, a že určite prídem aj nabudúce ...
No to som si dal ....
P.S.: schudol som tri kilá za prvý mesiac. Ale bolí ma koleno, tak teraz cvičím doma na rotopede :-)