Cestopisy - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Cesta s Alzheimerom
Písala mi spolužiačka Zuza, že tá ich bratislavská partia organizuje výlet vlakom do „KK“ na Vianočné trhy, a či pôjdem s nimi. Okamžite som sa prihlásil, veď spolužiakov z priemyslovky som už dlho nevidel.
Zuza všetko vybavila, naplánovala odchod, príchod, zabezpečila ubytovanie, kúpila cestovné lístky, a mailom mi ich poslala. Super, nebolo treba sa o nič starať, len nastúpiť na vlak.
Jediný drobný problém bol v tom, že som nevedel čo znamená skratka „KK“. Zistil som to raz-dva: KEŽMAROK! Nikdy som tam nebol, ale google mi povedal, že je to krásne mesto, že tam mali lýceum, ešte stále majú hrad, a históriu... No super, tešil som sa.  A keďže adventné obdobie je o dobrej zvesti, tak som utekal oznámiť manželke radostnú zvesť, že bude dva dni bezo mňa, lebo ja idem na vianočné trhy...

S otcom do Prahy
 
Môj otec dostal pozvánku na slávnostný večer do pražského Národního divadla.  Má 83 rokov, za sebou dva infarkty a zbabranú operáciu srdca, ktorá ho priviedla na prah smrti. Zle počuje, ťažko chodí, ale keď vidí peknú ženu, začne sa usmievať. Bolo jasné, že do Prahy nemôže ísť sám.  Jasné bolo aj to, že pôjdem s ním. Rozmýšľal som, či by s nami  nemala ísť aj nejaká ošetrovateľka, ale túto myšlienku som po chvíli zavrhol – určite by sme sa vadili, kto z nás s ňou bude spať. A nemohol som riskovať jeho ďalší infarkt.
 Do Prahy sme šli vlakom, na stanici nás čakal vzdialený príbuzný Pavol..

Portugalsko
Moja žena si vymyslela, že by chcela vidieť Porto v Portugalsku. Boli sme tam. Bolo to pekné, ale .... No posúďte sami:
Bývali sme v trojizbovom apartmáne v centre mesta. Noc stála 27 € na osobu, čo je nehorázne, lebo v Čachticiach alebo v Trenčianskych Bohuslaviciach nás v podobnom apartmáne prenocujú za ľudských 20 €. A tiež v centre obce! No dobre, priznávam, že čachtický apartmán....
Osudová cesta (jún 2016)
V piatok ráno som vyrazil na cestu, na ktorej môj smer určuje Osud a Náhoda. Tak som prišiel s batohom na stanicu v Novom Meste nad Váhom s tým, že sadnem na prvý spoj čo príde. Tesne pred stanicou stálo auto, čo vozí pivo. Chcel som do neho nastúpiť. Nepodarilo sa mi to, lebo ma vyprevádzala manželka s kolegom, a tí ma prehovorili, aby som predsa len šiel vlakom. Prvý vlak šiel do Košíc. Zakýval som manželke a kolegovi kapesníkom, sadol do vlaku, a nechal sa odviezť na konečnú.
Osud je asi rád, že mu takto dôverujem, lebo ma
Pokračovanie

Cesta bez cieľa (august 2014)
Začalo to v sobotu. Nie - začalo to pred pár rokmi. Už vtedy som si uvedomil, že mám chuť sadnúť na prvý vlak čo príde, nechať sa odviezť kdesi na druhý koniec sveta, tam chvíľku pobudnúť, a na druhý deň sa pobrať kdesi inde. Len tak sa potulovať, bez konkrétneho účelu a cieľa .... Možno ste na to mysleli už aj vy.
V jeden piatok som sa rozhodol, že pôjdem...
Pokračovanie

Na pivo do Plzne
Dlho, veľmi dlho som chcel ísť do Plzne. Plzeň mám rád. Tú tekutú. Fascinuje ma zlatistou farbou, bielou penou a horkou chuťou. Svojím chladom ma priťahuje. Chcel som si s ňou poriadne užiť, s ňou mi to totiž ide úplne bez problémov aj niekoľko krát po sebe. Kedysi som videl film Bezstarostná jazda o dvoch kamošoch, čo sadli na motorky a išli krížom cez ameriku. Tak by som si to predstavoval !!! Len motorku vymeniť za auto, drogy za pivo - a ...
Pokračovanie

Ako som cestoval vlakom
Stalo sa to nedávno. Jedno auto bolo v servise, druhé mala žena. Chodil som peši a autobusmi. A šiel som aj okolo železničnej stanice. Práve hlásili, že nejaký rýchlik je pripravený na odchod. Ani neviem kde mal ísť. Myslím že do Čiernej nad Tisou. V tej chvíli som pocítil pokušenie, sadnuť na ten vlak a ísť len tak kdesi do neznáma, prísť NIEKDE a sadnúť si tam na pohárik, poflirtovať s čašníčkou, kúpiť si zubnú kefku a prespať v hoteli. Malé dobrodružstvo ...
Pokračovanie

Ako som bol s dcérami na výlete
Tak som dostal nápad. Zdal sa byť dobrý. Každý môj nápad sa totiž zdá byť dobrý. Pôjdem na Veľkú noc na dovolenku SÁM s dcérami. Veď som s nimi málo, málo sa rozprávame, často si nerozumieme. Tak pôjdeme spolu. Maminu necháme doma, lebo keby bola s nami, dcéry by viseli len na nej a vôbec by si ma nevšímali. Aspoň sa postará o psa. Ešte som sa snažil nahovoriť švagra...
Pokračovanie

Ako som bol v Mikulove
Tak sme boli v Mikulove. Ani som porádne nevedel de to je. Ale šofér trafil, šak ani nepil. Odchod bol od nás, z dediny, skoro ráno o jedenástej, nikto ani nezaspal. Doma som špekuluval, či zeberem flašu. Nechal som ju doma, vedel som že zebere Jaro a keby aj ja, tak by sme sa moc napili ešte by sme neboli ani v Mikulove. Ale dal som si radšej dva na cestu - čo keby Jaro nedoniesol.
Ale na Jara je spolach. Mal dve - slivovicu a marhulovicu...
Pokračovanie
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekdy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky