Agent Judáš
Nový pohľad na staré udalosti (moja fikcia)
Odsúdenie a ukrižovanie Ježiša na Veľkú noc je známa téma.
Všetko začalo tým, že Ježiš vstúpil do Jeruzalema s veľkou slávou. Bodaj by nie - veď neprišiel ako obyčajný, neznámy človek. Prišiel ako ten, o ktorom hovoril Ján Krstiteľ, prišiel ako priamy potomok kráľa Dávida. Prišiel ten, kto mal nárok na trón ! A navyše ako tvorca zázrakov - uzdravoval chorých a oživoval mŕtvych. Určite nik nezabudol na udalosti sprevádzajúce jeho narodenie - proroctvo o židovskom kráľovi, ktorý sa mal narodiť (a aj sa narodil) v Betleheme, nebeské znamenia, príchod významných osobností vtedajšieho sveta, a vraždenie detí na príkaz samotného panovníka - udalosti spred tridsiatichtroch rokov museli byť pretriasané na každom rohu, a na všetkých trhoviskách.
Nádeje, ktoré vzbudzoval príchod židovského kráľa u väčšiny židovského národa, museli Rimania pociťovať ako hrozbu. Začiatok Ježišovho verejného vystupovania musel spôsobiť poplach v Pilátovom "generálnom štábe". Rimania, ako skúsení okupanti, vladári, a intrigáni museli zákonite reagovať tak, ako by reagovali aj všetci súčasní okupanti. Rozhodnutie ? Rovnaké aké by sa prijalo dnes : nasadiť svojho človeka, sledovať osoby, kontrolovať finančné toky, všetko hlásiť ... Bol iba jediný človek, ktorý mohol byť nasadeným špicľom - Judáš !
Judáš bol vzdelaný. Spravoval spoločné peniaze, ktorými disponovali apoštoli. Píše sa o ňom, že z nich kradol. Píše sa o ňom, že k zrade ho donútil diabol. Diabol ??? Alebo človek ? Herodes alebo Pilát ??? A donútil ??? Azda tak, že váhavého Judáša vydieral zadržaním jeho rodiny ? A nemohol Judáš použiť spoločné peniaze na záchranu rodiny ? Možno tak chcel použiť aj sľúbenú odmenu... Správ v Novom zákone je primálo na to, aby sme Judáša mohli označiť za skutočného zlodeja.
Nový pohľad na staré udalosti (moja fikcia)
Odsúdenie a ukrižovanie Ježiša na Veľkú noc je známa téma.
Všetko začalo tým, že Ježiš vstúpil do Jeruzalema s veľkou slávou. Bodaj by nie - veď neprišiel ako obyčajný, neznámy človek. Prišiel ako ten, o ktorom hovoril Ján Krstiteľ, prišiel ako priamy potomok kráľa Dávida. Prišiel ten, kto mal nárok na trón ! A navyše ako tvorca zázrakov - uzdravoval chorých a oživoval mŕtvych. Určite nik nezabudol na udalosti sprevádzajúce jeho narodenie - proroctvo o židovskom kráľovi, ktorý sa mal narodiť (a aj sa narodil) v Betleheme, nebeské znamenia, príchod významných osobností vtedajšieho sveta, a vraždenie detí na príkaz samotného panovníka - udalosti spred tridsiatichtroch rokov museli byť pretriasané na každom rohu, a na všetkých trhoviskách.
Nádeje, ktoré vzbudzoval príchod židovského kráľa u väčšiny židovského národa, museli Rimania pociťovať ako hrozbu. Začiatok Ježišovho verejného vystupovania musel spôsobiť poplach v Pilátovom "generálnom štábe". Rimania, ako skúsení okupanti, vladári, a intrigáni museli zákonite reagovať tak, ako by reagovali aj všetci súčasní okupanti. Rozhodnutie ? Rovnaké aké by sa prijalo dnes : nasadiť svojho človeka, sledovať osoby, kontrolovať finančné toky, všetko hlásiť ... Bol iba jediný človek, ktorý mohol byť nasadeným špicľom - Judáš !
Judáš bol vzdelaný. Spravoval spoločné peniaze, ktorými disponovali apoštoli. Píše sa o ňom, že z nich kradol. Píše sa o ňom, že k zrade ho donútil diabol. Diabol ??? Alebo človek ? Herodes alebo Pilát ??? A donútil ??? Azda tak, že váhavého Judáša vydieral zadržaním jeho rodiny ? A nemohol Judáš použiť spoločné peniaze na záchranu rodiny ? Možno tak chcel použiť aj sľúbenú odmenu... Správ v Novom zákone je primálo na to, aby sme Judáša mohli označiť za skutočného zlodeja.
Judáš zrejme uveril, že Ježiš bol Boží syn. Keby nie, vydal by ho na smrť bez výčitiek svedomia, bez rozpakov, a bez samovraždy. Ale on mu uveril, stal sa dokonca jeho priateľom "... priateľu - prečo si prišiel ? ..." pýtal sa ho Ježiš v osudnú noc. Judáš sa ocitol na rázcestí - nevedel čo robiť. Zradiť Ježiša a zachrániť rodinu ??? Alebo zachrániť muža ktorého obdivoval, a jeho učeniu veril ? A bolo vôbec možné Ježiša zachrániť ? Možno sa o tom rozprávali. A Judáš dostal poučenie o nemennosti osudu, o nezvratnosti proroctva. A keď mu Ježiš povedal : "čo chceš urobiť, urob čo najskôr" vstal, a šiel. Ako správny agent sa držal inštrukcií - nešiel za Pilátom - ten mal vyjsť z tejto spravodajskej hry ako neviniatko. Nešiel ani za Herodesom - toho časť židov ani neuznávala za kráľa. Šiel za židovskými predstavenými. Oni už predtým obžalovali Ježiša zo zločinu, ktorý sa trestal smrťou - vydával sa za Božieho syna!
Rimania nechceli vlastnoručne zabiť židom kráľa, a už vôbec nie Božieho syna - to by mohlo spôsobiť veľké problémy. Použili na to domácich katov. Ježiša chytili Židia, oni ho obžalovali z rúhania, a oni ho odsúdili. Potvrdenie rozsudku Pilátom bolo už iba čerešničkou na torte, geniálnym Pilátovým ťahom na oklamanie obyčajných ľudí, a zvalenie celej viny za Ježišovu smrť na Židov.
Pilát dal na nádvorie predviesť dvoch väzňov - Ježiša a Barabáša. Prečo práve Barabáša? Vo väzení predsa muselo byť množstvo iných väzňov - tak prečo Barabáša? Dôvod bol jednoduchý - Barabáš mal to správne meno !
Pilátova finta spočívala v slovnej hračke s menami obžalovaných. Spýtal sa zhromaždeného ľudu: "Koho mám prepustiť ? Židovského kráľa alebo Syna Božieho ?... "
A pomýlení ľudia kričali : "...nech je prepustený Syn Boží .... BAR ABBA (syn otca) - BARABÁŠ !!!!"
Ľud na nádvorí tak kričal preto, lebo Ježiša jednoducho nepoznal. V tej dobe sa reči, zvesti o uzdravení a chválospevy šírili rýchlo, ale predpokladám, že iba málo ľudí vedelo, ako Ježiš naozaj vyzerá. Napokon - všetci chlapi boli vlasatí a bradatí. A po bičovaní, s tŕňovou korunou na hlave, a zaliateho krvou by ho možno nespoznali ani blízki priatelia. Ľud chcel zachrániť svojho proroka, Božieho Syna - a zachránil lotra.
Proces bol závŕšený. Pilátova a možno aj Herodesova spravodajská hra vyšla dokonale. Pilát si umyl ruky. Židia vykonali špinavú robotu za neho. Nebezpečný kráľ bol odstránený vlastnými ľuďmi, a s Barabášom si nejako poradia nabudúce. Pilát s Herodesom sa v ten deň dokonca spriatelili. Judáš dostal 30 strieborných od židov, a možno aj ďalšiu odmenu od Piláta. Zatmenie slnka pri Ježišovej smrti, ten Boží smútok nad stratou syna, ho iba utvrdil v tom, že zradil spravodlivého. Svoj pocit viny nad zradu priateľa vyriešil po svojom. Zobral svoj osud do svojich rúk a spravil ho nemenným.
Dokonané je !!!
Rimania nechceli vlastnoručne zabiť židom kráľa, a už vôbec nie Božieho syna - to by mohlo spôsobiť veľké problémy. Použili na to domácich katov. Ježiša chytili Židia, oni ho obžalovali z rúhania, a oni ho odsúdili. Potvrdenie rozsudku Pilátom bolo už iba čerešničkou na torte, geniálnym Pilátovým ťahom na oklamanie obyčajných ľudí, a zvalenie celej viny za Ježišovu smrť na Židov.
Pilát dal na nádvorie predviesť dvoch väzňov - Ježiša a Barabáša. Prečo práve Barabáša? Vo väzení predsa muselo byť množstvo iných väzňov - tak prečo Barabáša? Dôvod bol jednoduchý - Barabáš mal to správne meno !
Pilátova finta spočívala v slovnej hračke s menami obžalovaných. Spýtal sa zhromaždeného ľudu: "Koho mám prepustiť ? Židovského kráľa alebo Syna Božieho ?... "
A pomýlení ľudia kričali : "...nech je prepustený Syn Boží .... BAR ABBA (syn otca) - BARABÁŠ !!!!"
Ľud na nádvorí tak kričal preto, lebo Ježiša jednoducho nepoznal. V tej dobe sa reči, zvesti o uzdravení a chválospevy šírili rýchlo, ale predpokladám, že iba málo ľudí vedelo, ako Ježiš naozaj vyzerá. Napokon - všetci chlapi boli vlasatí a bradatí. A po bičovaní, s tŕňovou korunou na hlave, a zaliateho krvou by ho možno nespoznali ani blízki priatelia. Ľud chcel zachrániť svojho proroka, Božieho Syna - a zachránil lotra.
Proces bol závŕšený. Pilátova a možno aj Herodesova spravodajská hra vyšla dokonale. Pilát si umyl ruky. Židia vykonali špinavú robotu za neho. Nebezpečný kráľ bol odstránený vlastnými ľuďmi, a s Barabášom si nejako poradia nabudúce. Pilát s Herodesom sa v ten deň dokonca spriatelili. Judáš dostal 30 strieborných od židov, a možno aj ďalšiu odmenu od Piláta. Zatmenie slnka pri Ježišovej smrti, ten Boží smútok nad stratou syna, ho iba utvrdil v tom, že zradil spravodlivého. Svoj pocit viny nad zradu priateľa vyriešil po svojom. Zobral svoj osud do svojich rúk a spravil ho nemenným.
Dokonané je !!!
