koleno - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah
Ako ma bolelo koleno

Začalo ma bolieť koleno. A z ničoho nič. Z ničoho nič !!! Vtedy som to nechápal. Pochopil by som, keby som mal úraz pri futbale, ale šport neprevádzkujem. Pochopil by som, keby sa mi to stalo pri naháňaní nejakej baby - ale však ja ich nenaháňam, ja pred nimi utekám. Možno to bola sprostá pomsta - pečené koleno som mal na obed deň predtým, ako som prvý raz zacítil bolesť vo svojom kolene. Ale má koleno pamäť ?
K lekárovi som ísť nechcel. Skúšal som to rozchodiť. Myslel som si, že ako bolesť prišla, tak aj odíde. Krivkal som v robote, aj doma, cesta po schodoch bola pre mňa utrpením. Nezdalo sa, že by sa niečo zlepšovalo. Kamaráti a iní odborníci mi vraveli, že je to na 100 % meniskus, a že pôjdem pod skalpel. Chodilo sa mi tak zle, že som sa s operáciou zmieril, a šiel k lekárovi. Spravil rentgen, pichol injekciu, dal lieky. O operácii ani slovo. Nehovoril som o nej ani ja, náhodou mu to pripomeniem, pomýlim ho, a fakt ma tam pošle.
Týždeň do kontroly som chodil ako lazar. Predstavoval som si, ako to bude na sále, ako mi budú umŕtvovať koleno injekciou do chrbtice. A predstavoval som si, ako by som chodil, keby koleno bolo v poriadku. A dnes ráno som všetko pochopil.
Bolesť v kolene vôbec nie je proces stárnutia, ako ma so škodoradostným úsmevom presviedčal môj otec. Objavila sa preto, aby hlúpy Miro zmúdrel. Tak zo mňa sa asi stáva múdry chlap, lebo som si uvedomil, že doteraz som si vôbec nevážil to, že môžem normálne chodiť. Vôbec som si nevážil tie bežné a obyčajné veci, ktoré nás robia spokojnými a šťastnými. Napríklad to, že mám krásne a zdravé deti. Že Janka ma má rada, mám kde bývať a že....
Ale nad týmto som už kedysi rozmýšlal. Bolo to dávno, ešte počas našej - mojej manželskej krízy. Vtedy som chvíľkové odcudzenie s manželkou ťažko znášal a to, ako veľmi mi chýba, som zistil, až keď sa mi začala vzďalovať. A vtedy som si prvý raz uvedomil to, čo si uvedomujem aj dnes : nie výhra v Lote, ale všetky tie obyčajné veci, ktoré sú okolo nás, a ktoré si už ani nevšímame - to je to šťastie, ktoré hľadáme. Manželská kríza je dávno preč, na šťastie obyčajných dní som zabudol, a znova som začal podávať Loto. Ešte že sa to koleno ozvalo. Svojou rečou mi pripomenulo, že šťastie je aj to, že môžem normálne chodiť.
A ten Jackpot aj tak nepotrebujem.

p.s. koleno sa zlepšuje aj bez operácie. Ešte by sa mala zlepšiť pamäť.
Napísané 2009. Mierne upravené 16.2.2013.
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekedy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah