Krava - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah
KRAVA (názov bolo treba iný, ale nič ma nenapadlo)
Moja scénka, v ktorej som si zahral Lojza :-)
Hrajú : Mama, jej syn Lojzo, Vlasta, Fero

Na scéne niekoľko stoličiek, stôl, ďalší stôl ako kuchynský drez, televízor. V TV ide telenovela, počuť zamilovaný rozhovor : Fatima, a ty ma ľúbiš? Omar, nebuď somár, ja ťa ľúbim. Fatima a ty ma naozaj ľúbiš? Omar, nebuď somár, ja ťa naozaj ľúbim. Fatima a ty ma neopustiš? Omar nebuď somár, ja ťa neopustím...
TV pomaly stíchne.
Mama (stojí v kuchyni, utiera riady a hovorí k divákom): Dobrý večer diváci. Bývam tu v Čachticiach od narodenia. Mám jedného syna. Myslela som, že už budem mať aj nejaké vnúčatá, však ten môj chlapec má skoro 40 rokov, ale do ženenia sa mu akosi nechce. On je dobráčisko, len s dievčatami to nevie. Mal jednu známosť, ale nechala ho po troch dňoch. Doteraz na ňu nevie zabudnúť. Pred pár rokmi prišiel o robotu, ale na tú zabudol rýchlo! Teraz už len chodí kade tade s kamarátom, s tým Ferom, čo stále tak škaredo nadáva.... Aj sa pýtam kde boli, ale nepovie nič. Keby si aspoň nejaké poriadne dievča našiel. Ale on ide radšej do krčmy na pivo. No neviem čo s ním ....
Syn: (príde domov) Ahoj mama
Syn: (vyloží si nohy na stôl, otvorí pivo)
Mama: Lojzík, konečne si doma. Celý deň som na teba myslela...
Syn: a čo si robíš starosti .... to nemusíš..
Mama: vidíš, ja na teba myslím stále .... nie ako ty
Syn: čo nie ako ja ... čo ... však ja na seba tiež stále myslím
Mama: (vzdychne si) navarila som ti zeleninovú polievku
Syn: polievku nechcem, to mi s pivom nepasuje .... daj klobásu ...
Mama: (dá mu klobásu)
Syn: (prepne maminu telenovelu na futbal, počuť hlas komentátora: Domáci majú loptu, prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná, domáci majú loptu prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná...)
Syn: mama, rozhodol som sa, že bude podnikať! Však chceš aby som niečo robil – že? Budem chovať dobytok! Chcem si kúpiť kravu! Družstvo má nového majiteľa, a ten kravy nechce. Predáva ich. Rozmýšľam, či chcem jednu alebo dve. Aspoň budem mať nejakú robotu, však chceš aby som bol užitočný – nie? Krava je dobrá, dáva mlieko... mäso z nej môže byť. Fero hovoril, že to je dobrý nápad.
Mama: (k divákom) to som zvedavá, ako mu toto vyhovorím ....
Mama: (k synovi) a budeš ju vodiť na pašu ?
Syn: ja ? myslel som že ..... však ty si na dôchodku ....
Mama (nahnevaná): tak ty si vymyslíš kravu a ja sa mám starať? Nestačí, že ti varím periem a ...a všetko? A ty čo robíš celý deň?!
Syn (nesmelo): podojíme .... mlieko predáme....
Mama: keď chceš chytať nejaké cecky, nájdi si ženu!
Syn: (nahnevaný) ale mama nezačínaj zase s babami a so ženením – nehnevaj ma s tým! A tá krava - to bol len taký nápad na zarábanie....
Mama: áno, ja budem robiť a ty brať peniaze.... to určite ...
Syn: tak dobre ...dobre ... tak kravu nie .... Ja som chcel byť len užitočný ...
Mama: keby si TY bol užitočný aspoň ako tá krava, z tej je nejaký osoh
Syn: no hádam ma nechceš porovnávať s kravou .... však ona celý život len prežúva, a sere, a jediné čo po nej zostane je to lajno...
Syn: (prežúva klobásu a tupo pozerá futbal v TV, počuť hlas komentátora - Domáci majú loptu, prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná, domáci majú loptu prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná)
Syn: (prdne si)
Mama: (divákom) pozrite sa na neho ... nielen kravy prežúvajú a.... (zaženie sa na neho utierkou, ale potom rezignuje) Čo ja proti tej krave vlastne mám? Však na vola som zvyknutá.
Mama (chvíľku umýva riady, v TV počuť hlas futbalového komentátora: Domáci majú loptu, prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná, domáci majú loptu prihrávka, nepresná, hostia majú loptu prihrávka, nepresná)
Zvuk : (Niekto klope)
Fero: Dobrý deň teta.... je Lojzko doma ? Potreboval by som pomôcť s drevom
Mama: Lojzííík - Ferko potrebuje pomôcť
Syn: čoooo? Kukám futbal. Nikde nejdem.
Fero: (spoza maminho chrbta mu ukazuje fľašu pálenky)
Syn: (ožije) No ale vlastne - keď potrebuje pomôcť... však ľudia si majú pomáhať. Fero ideme, jasné že pomôžem, rád...
Fero: dovidenia teta (spolu veselo odchádzajú)
Mama: (prepne na telenovelu, zvuk telenovely – zamilovaný rozhovor, mama si utiera slzy: Fatima, a ty ma ľúbiš? Omar, nebuď somár, ja ťa ľúbim. Fatima a ty ma naozaj ľúbiš? Omar, nebuď somár, ja ťa naozaj ľúbim. Fatima a ty ma neopustiš? Omar nebuď somár, ja ťa neopustím)
Zvuk: (niekto klope)
Vlasta: Dobrý deň teta. Mama posiela Lojzkovi fľašu páleného, čo si vypýtal za to pokosenie záhrady. Peniaze nechcel, vraj by ich prepil...
Mama: Ahoj Vlastička. Liter za ten malý kúsok? Práve odišiel. Poď si sadnúť Vlastička ... poď .... povedz čo je u vás nové, ako sa máš, pochvál sa.... máš niekoho?
Vlasta: ale teta, robím v materskej škôlke, ja na slobodného chlapa nenatrafím. A dobrí chlapi sa aj tak minuli...
Mama: áno, ostali takí ako je môj Lojzík a Fero. A Vlastička – myslíš, že by si ho ešte nejako neprevychovala? Možno by sa ešte dal, však on je ako malé decko, všetko mu musím dať do huby, ale na záchod chodí sám ... Ale inak dobrý chlapec, aj teraz utekal Ferovi pomáhať...
Vlasta: nooo ... teta ...ako by som vám to povedala ... on ... on ... on nie je môj typ!
Mama: však sa nemusíš za neho vydať, len ho nejako naprav ...
Vlasta: Akože by som namiesto škôlky mala polepšovňu pre veľkých chlapov? A mamy by to platili?
Mama: možno aj niektoré manželky by radi prispeli. A starostka by mala pochopenie, určite by ti vybavila nejakú dotáciu
Vlasta: Ktovie čo by na to on povedal.... aj chlap je človek, asi by sme ho nemohli prevychovávať len tak - bez jeho súhlasu...
Mama: Ale čo to rozprávaš – aký človek?! Chlap je chlap! Pán Boh stvoril CHLAPA, ale my ženy z neho musíme urobiť ČLOVEKA! My sa staráme aby mu nesmrdeli ponožky, my ho posielame umyť sa – však ich by to vôbec nenapadlo!
Vlasta: ale teta, čo to hovoríte, nie je to s nimi také zlé...
Mama: je to ešte horšie .... chcem konečne vnúčatá a predstav si – on si chce doviesť kravu! KRAVU!!! Povedala som mu, aby si zohnal dievča, ešte sa na mňa nahneval ...
Vlasta: však za neho by len riadna krava išla .... (uvedomí si, že povedala niečo nevhodné a zahanbene si chytí ústa)
Mama: To nič, Vlastička, ja dobre viem aký je ... počítam, že aj teraz sa s Ferom nadrúľajú... A to mi rozpráva, že chce byť užitočný. Asi tú kravu kúpim, aby mal doma nejaký vzor užitočného tvora.
Vlasta: A musí mať zrovna kravu? Sliepka by mu nestačila? Aj tá je užitočná.
Vlasta: Teta musím utekať, mama stále čosi potrebuje...... Dovideniaaaa
Mama: Ahoj Vlastička
Mama: (k divákom) Také múdre dievča... Ale čo s tou kravou? Vlastička má pravdu - musím ho presvedčiť, že užitočná je aj sliepka. Nakoniec budem kurence zháňať ...
Mama: (dostane nápad) kurence ... už viem!
Syn: (v nálade) Ahoj mama .... óóóóó .... ako to tu vonia.
Mama: (zvŕta sa v kuchyni) Ahoj synáčik. Mám pre teba večeru. Chcela som spraviť hovädzie – ale vieš aké býva tvrdé to KRAVSKÉ mäso, tak som pre teba ... aha – tu máš - pečené kuriatko
Mama: (prinesie tanier s upečeným kuraťom, a nesie ho k synovi) No, ochutnaj. Je výborné to kuriatko .... SLIEPOČKA!
Syn: (napcháva sa) áno mama, je výborné
Mama: mäso z KRAVY také dobré nie je! Ozaj – krava. S kravou to budeš mať ťažké. Maštaľ postaviť, skoro ráno dojiť, vyhnať na pašu, hnoj kydať, potom odviezť...
Syn: (prestal jesť a zhrozene počúva)
Mama: ...veterinára občas zavolať a zaplatiť. Ale si môj syn a ja som sa rozhodla, že ti občas pomôžem. Ale iba občas. Takže s tou kravou súhlasím. A teraz papaj tú chutnú upečenú SLIEPOČKU
Syn: (spamätal sa) Vieš čo mama - mám lepší nápad. Ja ... keď som rozmýšľal nad tým oným ... podnikateľským plánom, tak som sa rozhodol, že nebudeme chovať kravu, ale sliepky. Však aj sliepky sú užitočné. Však aha – aké mäsko majú, mňam....aj vajcia budú. Ani maštal nebude treba, ani s hnojom nebudú starosti. Poviem to aj Ferovi. Bude čumeť, ako som to vymyslel!
Mama: Ty si taký múdry chlapec...
Mama: (k divákom) Tak to vidíte. Pánbožko to nejako zvláštne vymyslel. Ten môj chce byť užitočný, a nejde mu to. Tá krava je užitočná a ani jej to nemusí nikto hovoriť. A ešte dá mäso a kožu.
Mama: (prekvapene) Však ona je po smrti užitočná viac ako niektorí ľudia za života! No to sme dopadli. Ale ....ale ... to tak nemôžem nechať... LOJZKO! Dojedol si? Uprac tanier, tie smradľavé ponožky a trenky daj do práčky, umy sa, nájdi si modlitebnú knižku, a zajtra ideš so mnou do kostola....
Keď už pán Boh stvoril takéhoto chlapa, nech mi pomôže spraviť z neho užitočného človeka.
Koniec
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekedy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah