AKO SOM NEBOL NA MALEDIVÁCH.
Rozpadli sa mi tri zuby. Stoličky vzadu, nebolo to ani vidieť. Istý čas som žul jedlo na druhej strane, ale keď ma po roku začal bolieť zub aj tam, dostal som strach, že sa už ani poriadne nenajem. Zbohom dobré jedlo! Následne som si uvedomil, že tým by sa moje telesné pôžitky dostali na úplné dno! To som nemohol pripustiť a vybral som sa k zubárovi. Naskenoval mi sánku, zrentgenoval zuby, vysvetlil čo bolo treba a povedal, koľko to bude stáť. Zaváhal som. Do čerta! Toľko???!!! Áno, budem môcť jesť, ale budem si to jedlo môcť dovoliť?
Vtedy som bol optimista, tak som súhlasil. Hádam ešte niečo zarobím.
U zubára som bol niekoľko krát. Raz to bolelo, inokedy nie. Včera som tam bol naposledy. Ležal som v pohodlnom kresle a pozeral okolo seba. Zubár bol veselý, sestričky tiež, len ja som s nefalšovaným smútkom v duši rozmýšľal, že tie zuby stoja viac, ako dovolenka na Maledivách. Z tej by som mal pekné zážitky, mohol by som kamarátom ukazovať fotky, a oni by mi úprimne závideli. Takto čo.... nové zuby mám na mieste kde ich nik nevidí, peniaze sú preč a nemám ani blbú magnetku.
Vtedy som si všimol, že vedľa na stolíku je položený otlačok mojich zubov. Vyzeralo to ako sádrový model, ale určite to bol iný a drahší materiál. Spýtal som sa doktora, či si to môžem zobrať. Keď som mu nechal všetky naše peniaze na dovolenku, nech mám aspoň nejaký suvenír. Moja žena si tie zuby môže nalepiť na chladničku namiesto magnetky z Maledív. Doktor povedal, že je to dobrý nápad, lebo polovica mojich nových zubov patrí manželke, keďže to platím zo spoločných peňazí. Jeho súhlas ma potešil, takto aj moja žena bude z dovolenky niečo mať.
Keď som získal prvý suvenír, spýtal som sa, či sa môžem s nimi odfotiť. Nech mám aj nejaké fotky.
Súhlasil doktor aj sestričky. Tak sme sa odfotili. Dievčatá sa pýtali, či si majú nechať rúška. Len si ich nechajte, poradil som im. Moja žena predsa nemusí vedieť, s kým som si užíval na dovolenke. A máme aj istotu, že pri náhodnej prechádzke Trenčínom ich na ulici nespozná. Nie som si totiž istý, či má pre môj spôsob trávenia dovolenky dosť pochopenia.
