Ako som sa nepriznal
Vážení čitatelia.
Mám jeden problém, a potrebujem ho nejako vyriešiť .... vlastne ani neviem, či to mám, alebo nemám spraviť. Rozmýšľam nad tým tak urputne, a tak intenzívne, že manželka si všimla zmenu v mojom správaní, a už si myslí, že mám nejakú frajerku. A presne to je ten problém! To je to, nad čím rozmýšľam : MÁM alebo NEMÁM sa manželke priznať k nevere ?
Prišiel som na to, že nevera je zlá. Je mi to všetko ľúto. Nech ma hoci aj potrestá. Hlavne aby mi odpustila.....
Ale to vám je zvláštne, že nad tým toľko rozmýšľam, lebo keď som mal pri sebe Maru z Horného konca, tak som nerozmýšľal vôbec. Pozeral som na tie jej obrovské kozy, a nevedel som z nich spustiť oči... ani neviem ako som spustil nohavice.... potom sa spustila ona..... aj ja ... a už to išlo...
Len na druhý deň sa mi kamaráti v krčme smiali, že takú škaredú a škúľavú som ondil .... Nechcel som veriť, že Mara je škúľavá ! Vôbec som si to nevšimol. Faktom je, že pre tie jej obrovské prsiská som jej do očí ani nepozrel. Naposledy som pozeral do tváre kontrolórke z hygieny, čo prišla k nám do firmy, aj to len preto, že bola chudá ako lata, a inde sa jej pozerať nedalo. Jooj.....Mara - to je iný prípad...
Ale aj tak som mal z toho hanbu. Chlapi sa mi smiali, a v jednom kuse zisťovali, či neškúlim...
Do šlaka - bolo mi to treba ?
A tak, keď som bol s Anču z Dolného konca, radšej som chlapom nič nehovoril. Do očí som jej síce nepozeral (však asi viete prečo), ale keď tvrdila že som krásny, hneď som vedel, že zrak má v poriadku. Muža mala už týždeň na služobnej ceste, tak sme boli u nej doma - to bolo super, aspoň mi nelozili mravci po nohách, ako keď som bol s Marou. No ale Anča - to je pomerne mladá baba, a keď sa rozpáli, je z nej hotový uragán ... a ja - však vidíte - brucho mi rastie, plešinu už mám, okuliare potrebujem - veru nie som najmladší.... Čo vám budem hovoriť - ona sa fakt rozpálila, a CHCELA a CHCELA a CHCELA !!! Ja som myslel, že odbila moja posledná hodina.... Neuveríte, ale zachránil ma jej manžel, vrátil sa z tej služobky o čosi skôr. Boli sme práve v posteli, Anča v najlepšom, ja tesne pred kolapsom, keď z ničoho nič zarachotil vo dverách kľúč. Anča ma zhodila zo seba, a začala vrieskať : "manžel sa vrátil!" Posadil som sa, utrel som si spotené čelo, povedal a "konečne!" Zobral som si veci, a vypadol skôr, ako sa ten tĺk spamätal.
Asi som to "konečne" nemal povedať nahlas, lebo Anča to počula, strašne sa urazila, a rozširovala o mne somariny, že vraj nevládzem.
A tak som mal z toho zase len hanbu. Kamaráti sa mi smiali, a pravidelne zisťovali, či vládzem.....
No povedzte - bolo mi to treba ?
Vážení čitatelia.
Mám jeden problém, a potrebujem ho nejako vyriešiť .... vlastne ani neviem, či to mám, alebo nemám spraviť. Rozmýšľam nad tým tak urputne, a tak intenzívne, že manželka si všimla zmenu v mojom správaní, a už si myslí, že mám nejakú frajerku. A presne to je ten problém! To je to, nad čím rozmýšľam : MÁM alebo NEMÁM sa manželke priznať k nevere ?
Prišiel som na to, že nevera je zlá. Je mi to všetko ľúto. Nech ma hoci aj potrestá. Hlavne aby mi odpustila.....
Ale to vám je zvláštne, že nad tým toľko rozmýšľam, lebo keď som mal pri sebe Maru z Horného konca, tak som nerozmýšľal vôbec. Pozeral som na tie jej obrovské kozy, a nevedel som z nich spustiť oči... ani neviem ako som spustil nohavice.... potom sa spustila ona..... aj ja ... a už to išlo...
Len na druhý deň sa mi kamaráti v krčme smiali, že takú škaredú a škúľavú som ondil .... Nechcel som veriť, že Mara je škúľavá ! Vôbec som si to nevšimol. Faktom je, že pre tie jej obrovské prsiská som jej do očí ani nepozrel. Naposledy som pozeral do tváre kontrolórke z hygieny, čo prišla k nám do firmy, aj to len preto, že bola chudá ako lata, a inde sa jej pozerať nedalo. Jooj.....Mara - to je iný prípad...
Ale aj tak som mal z toho hanbu. Chlapi sa mi smiali, a v jednom kuse zisťovali, či neškúlim...
Do šlaka - bolo mi to treba ?
A tak, keď som bol s Anču z Dolného konca, radšej som chlapom nič nehovoril. Do očí som jej síce nepozeral (však asi viete prečo), ale keď tvrdila že som krásny, hneď som vedel, že zrak má v poriadku. Muža mala už týždeň na služobnej ceste, tak sme boli u nej doma - to bolo super, aspoň mi nelozili mravci po nohách, ako keď som bol s Marou. No ale Anča - to je pomerne mladá baba, a keď sa rozpáli, je z nej hotový uragán ... a ja - však vidíte - brucho mi rastie, plešinu už mám, okuliare potrebujem - veru nie som najmladší.... Čo vám budem hovoriť - ona sa fakt rozpálila, a CHCELA a CHCELA a CHCELA !!! Ja som myslel, že odbila moja posledná hodina.... Neuveríte, ale zachránil ma jej manžel, vrátil sa z tej služobky o čosi skôr. Boli sme práve v posteli, Anča v najlepšom, ja tesne pred kolapsom, keď z ničoho nič zarachotil vo dverách kľúč. Anča ma zhodila zo seba, a začala vrieskať : "manžel sa vrátil!" Posadil som sa, utrel som si spotené čelo, povedal a "konečne!" Zobral som si veci, a vypadol skôr, ako sa ten tĺk spamätal.
Asi som to "konečne" nemal povedať nahlas, lebo Anča to počula, strašne sa urazila, a rozširovala o mne somariny, že vraj nevládzem.
A tak som mal z toho zase len hanbu. Kamaráti sa mi smiali, a pravidelne zisťovali, či vládzem.....
No povedzte - bolo mi to treba ?
Vo vedľajšej dedine býva Beta - volajú ju Špekulantka. Donedávna som nechápal prečo. Myslel som, že s ňou to bude lepšie. Dokonca som si dobre pozrel jej tvár (asi viete prečo). Aj oči som videl - také úprimné ich mala. Obšmietala sa okolo mňa, a šepkala, že aby som k nej prišiel, že potrebuje poriadneho chlapa. Nuž - takéto niečo som doma roky nepočul - tak som prišiel! A Beta zase okolo mňa, hladkala ma po chrbáte, nalievala, a viedla kadejaké dvojzmyselné reči, ako že "treba obrábať" a "spustnutá záhradka" a tak.... Veľmi som ju nepočúval, lebo už som rozmýšľal, kde ju zvalím. Keď mi podala ruku, celý nedočkavý som ju chytil. A ona ma vytiahla na dvor, odtiaľ do záhrady, do mojej nedočkavej ruky mi strčila motyku, a že - "OBRÁBAJ!!!". Beta špekulovala, a ja starý somár som jej na to naletel !!! Ale už som bol na ňu tak strašne nažhavený, že som si fakt myslel, že keď to všetko pokopem a porobím, tak mi za odmenu dá ... A nedala mi ani pivo !!! Chrbát ma tak bolel z toho obrábania, že som ledva došiel do krčmy.
A tak som mal z toho zase len posmech. Tí blbci v krčme sa mi svojimi posmešnými rečami načisto sprotivili prácu v záhradke.
Do čerta - bolo mi to treba ?
Tak vidíte, ako ma tá nevera zničila. A s týmto všetkým sa chcem priznať mojej žene. Povedať jej, že mi je to všetko ľúto... nech mi odpustí a nech ma hoci aj potrestá...
Ale...... ale počkať !!! Počkať !
Však ja som už potrestaný bol !!! Posmechom, klebetami, uboleným chrbátom ... Prečo by ma mala trestať ešte aj tá moja ??? Toľko trestov si predsa nezaslúžim !
A s ľútosťou to je tiež vybavené : veď ja sa ľutujem - a ako veľmi !!! Nikto ma neľutuje tak, ako ja sám seba !
A je otázne, či ju vôbec mám prosiť o odpustenie. Však čo ona je bez chyby ? Podozrievala ma z nevery - a dôkazy žiadne !!! A kde nie sú dôkazy, tam akoby nič nebolo ... To ma nesmie ani podozrievať ! Však to by som sa mohol aj uraziť.
Ale je to moja žena - neurazím sa.
A že ma podozrievala bez dôkazov?
Nevadí - ja jej to ODPUSTÍM !!!
A tak som mal z toho zase len posmech. Tí blbci v krčme sa mi svojimi posmešnými rečami načisto sprotivili prácu v záhradke.
Do čerta - bolo mi to treba ?
Tak vidíte, ako ma tá nevera zničila. A s týmto všetkým sa chcem priznať mojej žene. Povedať jej, že mi je to všetko ľúto... nech mi odpustí a nech ma hoci aj potrestá...
Ale...... ale počkať !!! Počkať !
Však ja som už potrestaný bol !!! Posmechom, klebetami, uboleným chrbátom ... Prečo by ma mala trestať ešte aj tá moja ??? Toľko trestov si predsa nezaslúžim !
A s ľútosťou to je tiež vybavené : veď ja sa ľutujem - a ako veľmi !!! Nikto ma neľutuje tak, ako ja sám seba !
A je otázne, či ju vôbec mám prosiť o odpustenie. Však čo ona je bez chyby ? Podozrievala ma z nevery - a dôkazy žiadne !!! A kde nie sú dôkazy, tam akoby nič nebolo ... To ma nesmie ani podozrievať ! Však to by som sa mohol aj uraziť.
Ale je to moja žena - neurazím sa.
A že ma podozrievala bez dôkazov?
Nevadí - ja jej to ODPUSTÍM !!!
Napísané 18.3.2015, Upravené v máji 2015.
Foto : Scénka spracovaná na základe tohoto príbehu - so mnou na fotke Mara z Horného konca (máj 2015)
