Ako som relaxoval
Firemnný vianočný večierok sa konal v reštaurácii Tandem v Trenčíne. Tá je v tesnej blízkosti akéhosi relaxcentra - sú tam sauny, kryokomora, vírivka, masér .... nuž čo nespojíme večierok s relaxom, keď je to tak blízko ? Kolegyňa to mala na starosti, pýtala sa, kto sa na čo prihlási. Povedal som "KRYOKOMORA" - aby som vyzeral ako chlap, čo sa ničoho nebojí. Potom som povedal aj "VÍRIVKA" - akože si viem aj užívať. Potom som inej kolegyni zahlásil, že pôjde so mnou do vírivky a do kryokomory. Zbledla a roztriasla sa. As nemá rada zimu. Druhej som kryokomoru nespomínal a povedal som jej iba o vírivke. O chviľku volala, že má nejaké povinnosti, a že na večierok nepríde. Divné ... Čo majú tie baby proti relaxu ?
Keď som prišiel do reštaurácie, mal som už naliate KBŠ. Nuž - kolegovia ma poznajú :-). Ako som dvíhal k ústam pohár, padol mi pohľad na čašníčku - a skoro mi zabehlo. Mladá baba, sympatická, na zjedenie. A prsia také, že košela jej išla prasknúť. Usmiala sa na mňa. V tej chvíli som nevedel ako dopiť ten koňak, lebo keď som pri pití dvíhal hlavu, tak sa mi jej kozy strácali z očí - a to som nechcel. Tá čašníčka - to bolo číslo. Mala na stoloch pripravené misky na polievky, príbory. poháre... Ale najprv začala nosiť predjedlo. Stoly boli zapratané polievkovými miskami, nemala tú šunku s chrenom kde položiť, tak ich jednoducho položila na tie misky. Keď sme s miskami porobili poriadok a chceli sa pustiť do jedla - nebolo chleba. Že vraj musí ísť do obchodu kúpiť ho. Panebože. Keď už časť ľudí zjedla predjedlo bez chleba, tak nejaký vytiahla, pre ten zbytok to stačilo. Potom priniesla polievku. Potom aj hlavné jedlo. Lenže nebolo ho s čím jesť, lebo príbory sme použili na predjedlo a to všetko už dávno odniesla. No ale kto by jej mohol povedať niečo zlé ? Jej nevinný úsmev bol odzbrojujúci, a pri pohľade na jej prednosti sme strácali reč. A to sa ma ešte tíško spýtala, či by s nami nemohla ísť do relax centra. Ža ak všetci odídeme, čo bude tam - v prázdnej reštaurácii robiť. ČOŽE ??? Chcel som protestovať proti drzému personálu, ale nešťastnou náhodou som znova pozrel na jej kozy. Hlas sa mi zasekol ešte predtým ako som začal protestovať, ale premohol som sa a podarilo sa mi aj prehovoriť- ale úplne inak, ako som pôvodne mal v úmysle. Povedal som : ale áno, idem do kryookomory a do vírivky - POĎ !!! Hanbilo poznamenala, že nemá plavky. Neviem, či sa mi v tej chvíli podarilo dostatočne zakryť nadšenie z jej nepripravenosti, ale povedal som akoby nič, že to predsa nikomu nebude vadiť. A ďakoval som bohu, že moja žena so mnou na firemné večierky nechodí.
No samozrejme dopadlo to blbo. Do relax centra vôbec nešli všetci, tak milá prsatica musela zostať v reštaurácii. Kryokomara ma sklamala. Pamätám si, ako som kedysi u babky na dedine chodil v noci v zime na drevený záchod na koniec dvora. To bola kryokomora !!! Prisahám, že tam bola väčšia zima. Ani vstupné na ten záchod nestálo 13 €. Aj vo vírivke som bol. Aj tá ma sklamala, lebo tam nebola žiadna baba. Zato sa tam so mnou máchali štyria holí chlapi, ktorí prišli zo sauny, a keď personál zapol vírivku PRE MŇA, tak tam rýchlo naskákali. Keď prišiel čas, vypadol som odtiaľ, poutieral som sa, obliekol a vyštartoval do reštaurácie.
Aspoň čašníčka nesklamala !!! Pýtal som si KBŠ, mám ho rád. Nemala čisté poháre. Vyriešila to svojím typickým spôsobom. Usmiala sa na mňa a vypla hruď. "Kde ste sedel ? Tam ??? Tak TOTO je váš pohár!" - siahla rukou medzi špinavé poháre, neomylne vytiahla ten "môj" a naliala mi. Bolo už dosť hodín. A vypil som aj dosť pohárikov. Neprotestoval som. Pozeral som jej na kozy a rozmýšľal, či do tej reštaurácie pôjdeme aj na budúci rok.
Firemnný vianočný večierok sa konal v reštaurácii Tandem v Trenčíne. Tá je v tesnej blízkosti akéhosi relaxcentra - sú tam sauny, kryokomora, vírivka, masér .... nuž čo nespojíme večierok s relaxom, keď je to tak blízko ? Kolegyňa to mala na starosti, pýtala sa, kto sa na čo prihlási. Povedal som "KRYOKOMORA" - aby som vyzeral ako chlap, čo sa ničoho nebojí. Potom som povedal aj "VÍRIVKA" - akože si viem aj užívať. Potom som inej kolegyni zahlásil, že pôjde so mnou do vírivky a do kryokomory. Zbledla a roztriasla sa. As nemá rada zimu. Druhej som kryokomoru nespomínal a povedal som jej iba o vírivke. O chviľku volala, že má nejaké povinnosti, a že na večierok nepríde. Divné ... Čo majú tie baby proti relaxu ?
Keď som prišiel do reštaurácie, mal som už naliate KBŠ. Nuž - kolegovia ma poznajú :-). Ako som dvíhal k ústam pohár, padol mi pohľad na čašníčku - a skoro mi zabehlo. Mladá baba, sympatická, na zjedenie. A prsia také, že košela jej išla prasknúť. Usmiala sa na mňa. V tej chvíli som nevedel ako dopiť ten koňak, lebo keď som pri pití dvíhal hlavu, tak sa mi jej kozy strácali z očí - a to som nechcel. Tá čašníčka - to bolo číslo. Mala na stoloch pripravené misky na polievky, príbory. poháre... Ale najprv začala nosiť predjedlo. Stoly boli zapratané polievkovými miskami, nemala tú šunku s chrenom kde položiť, tak ich jednoducho položila na tie misky. Keď sme s miskami porobili poriadok a chceli sa pustiť do jedla - nebolo chleba. Že vraj musí ísť do obchodu kúpiť ho. Panebože. Keď už časť ľudí zjedla predjedlo bez chleba, tak nejaký vytiahla, pre ten zbytok to stačilo. Potom priniesla polievku. Potom aj hlavné jedlo. Lenže nebolo ho s čím jesť, lebo príbory sme použili na predjedlo a to všetko už dávno odniesla. No ale kto by jej mohol povedať niečo zlé ? Jej nevinný úsmev bol odzbrojujúci, a pri pohľade na jej prednosti sme strácali reč. A to sa ma ešte tíško spýtala, či by s nami nemohla ísť do relax centra. Ža ak všetci odídeme, čo bude tam - v prázdnej reštaurácii robiť. ČOŽE ??? Chcel som protestovať proti drzému personálu, ale nešťastnou náhodou som znova pozrel na jej kozy. Hlas sa mi zasekol ešte predtým ako som začal protestovať, ale premohol som sa a podarilo sa mi aj prehovoriť- ale úplne inak, ako som pôvodne mal v úmysle. Povedal som : ale áno, idem do kryookomory a do vírivky - POĎ !!! Hanbilo poznamenala, že nemá plavky. Neviem, či sa mi v tej chvíli podarilo dostatočne zakryť nadšenie z jej nepripravenosti, ale povedal som akoby nič, že to predsa nikomu nebude vadiť. A ďakoval som bohu, že moja žena so mnou na firemné večierky nechodí.
No samozrejme dopadlo to blbo. Do relax centra vôbec nešli všetci, tak milá prsatica musela zostať v reštaurácii. Kryokomara ma sklamala. Pamätám si, ako som kedysi u babky na dedine chodil v noci v zime na drevený záchod na koniec dvora. To bola kryokomora !!! Prisahám, že tam bola väčšia zima. Ani vstupné na ten záchod nestálo 13 €. Aj vo vírivke som bol. Aj tá ma sklamala, lebo tam nebola žiadna baba. Zato sa tam so mnou máchali štyria holí chlapi, ktorí prišli zo sauny, a keď personál zapol vírivku PRE MŇA, tak tam rýchlo naskákali. Keď prišiel čas, vypadol som odtiaľ, poutieral som sa, obliekol a vyštartoval do reštaurácie.
Aspoň čašníčka nesklamala !!! Pýtal som si KBŠ, mám ho rád. Nemala čisté poháre. Vyriešila to svojím typickým spôsobom. Usmiala sa na mňa a vypla hruď. "Kde ste sedel ? Tam ??? Tak TOTO je váš pohár!" - siahla rukou medzi špinavé poháre, neomylne vytiahla ten "môj" a naliala mi. Bolo už dosť hodín. A vypil som aj dosť pohárikov. Neprotestoval som. Pozeral som jej na kozy a rozmýšľal, či do tej reštaurácie pôjdeme aj na budúci rok.
December 2010
