Ako ma seklo v krížoch
Užíval som si jar vonku na záhrade. Je fakt, že tráva čo som dosádzal vôbec nerástla, a moji psi nevyhrabali zvyčajnú jamu, ale akýsi šialený tunel. Ale slnko svietilo, tráva aj burina sa zelenali, púpava rástla, bola žltá a krásna. Začal som s ďalším zveľaďovaním okolia. Kosenie, sadenie, jeden kameň tam, druhý oproti....
A vtedy to prišlo : seklo ma v krížoch. Bolesť sa zapichla kdesi medzi chrbát a zadok. Kľačal som pri táčkach, a vôbec som netušil ako sa postavím. Skrátka to nešlo. Do šlaka!!! Teraz čo? keby som mal pri sebe fľašu s pivom, nejako by som vydržal. Ale fľaša bola na terase. Uprel som na ňu zrak v domnení, že túžba po pive ma postaví na nohy. Vždy to tak bolo, ale teraz to nefungovalo. Postaviť som sa nedokázal. V nohaviciach som mal mobil. Mám zavolať manželke ? Uvedomoval som si, že aj túžba po žene ma dokázala postaviť na nohy. Len som nevedel, či tá túžba bude fungovať, aj keď sa jedná o vlastnú ženu. Zavolal som. Janka bola v okamihu pri mne. Keď ma videla, zalomila rukami a povedala : "panebože!" Postavila sa ku mne, ja som ju oblapil za driek, a začal sa pomaly dvíhať. Akosi som sa po nej vyšplhal hore. Ešte že je to poriadna baba. Postavil som sa - teda ak sa tomu zhrbenému, ubolenému postoju dá hovoriť postavenie. Pripadal som si ako penis, čo nemá poriadnu erekciu. Zúbožený, zničený, neschopný pohybu, zahanbený pred prítomnou ženou. Šuchtavo som sa presúval k terase, že si sadnem. No ale sadnúť si - to vôbec nebolo jednoduché. Keby som tušil, ako to bude bolieť, tak zostanem kľačať pri táčkach, a nechám si priniesť to pivo. A to som ešte nevedel, že to je len začiatok rozmanitých zážitkov. Postupne som zisťoval akú máme doma nepohodlnú sedačku. Ako sa do toho sprostého auta zle nastupuje, a ako príšerne sa z neho vystupuje. A kto vymyslel ponožky ??? Však to sa nedá navliecť ! A kto ma v noci obráti na posteli ?
Ach jaj .... už to na mňa ide. Päťdesiatka sa blíži. Musím si zvykať. Sedel som na tej terase, a v rámci ozdravenia som sa skúšal postaviť. Bolelo, ale išlo to. Spomenul som si na slová doktora z filmu Vesničko má středisková, keď hovoril staršiemu hypochodrovi, že napokon predsa len vstane, a že je na tom dobre. Tak som si uvedomil, že som na tom dobre aj ja. Skúsil som chodiť. Dalo sa, a šlo to každým krokom lepšie. Tak som sa trocha poprechádzal, a v rámci prechádzania som naštartoval kosačku, a za tri hodiny pokosil všetko čo bolo treba. Spokojne som sa poobzeral okolo seba - pekné to je. Chcel som si sadnúť - auuuu ... sadal som si asi dve minúty, kým sa mi to podarilo. A zase som sa kochal pohľadom na čerstvo pokosenú záhradu. Naozaj to je pekné. Nevedel som sa nakloniť k stolu, tak som iba natiahol ruku, Janka mi do nej vložila pohár a naliala pivo....
A vtedy to prišlo : seklo ma v krížoch. Bolesť sa zapichla kdesi medzi chrbát a zadok. Kľačal som pri táčkach, a vôbec som netušil ako sa postavím. Skrátka to nešlo. Do šlaka!!! Teraz čo? keby som mal pri sebe fľašu s pivom, nejako by som vydržal. Ale fľaša bola na terase. Uprel som na ňu zrak v domnení, že túžba po pive ma postaví na nohy. Vždy to tak bolo, ale teraz to nefungovalo. Postaviť som sa nedokázal. V nohaviciach som mal mobil. Mám zavolať manželke ? Uvedomoval som si, že aj túžba po žene ma dokázala postaviť na nohy. Len som nevedel, či tá túžba bude fungovať, aj keď sa jedná o vlastnú ženu. Zavolal som. Janka bola v okamihu pri mne. Keď ma videla, zalomila rukami a povedala : "panebože!" Postavila sa ku mne, ja som ju oblapil za driek, a začal sa pomaly dvíhať. Akosi som sa po nej vyšplhal hore. Ešte že je to poriadna baba. Postavil som sa - teda ak sa tomu zhrbenému, ubolenému postoju dá hovoriť postavenie. Pripadal som si ako penis, čo nemá poriadnu erekciu. Zúbožený, zničený, neschopný pohybu, zahanbený pred prítomnou ženou. Šuchtavo som sa presúval k terase, že si sadnem. No ale sadnúť si - to vôbec nebolo jednoduché. Keby som tušil, ako to bude bolieť, tak zostanem kľačať pri táčkach, a nechám si priniesť to pivo. A to som ešte nevedel, že to je len začiatok rozmanitých zážitkov. Postupne som zisťoval akú máme doma nepohodlnú sedačku. Ako sa do toho sprostého auta zle nastupuje, a ako príšerne sa z neho vystupuje. A kto vymyslel ponožky ??? Však to sa nedá navliecť ! A kto ma v noci obráti na posteli ?
Ach jaj .... už to na mňa ide. Päťdesiatka sa blíži. Musím si zvykať. Sedel som na tej terase, a v rámci ozdravenia som sa skúšal postaviť. Bolelo, ale išlo to. Spomenul som si na slová doktora z filmu Vesničko má středisková, keď hovoril staršiemu hypochodrovi, že napokon predsa len vstane, a že je na tom dobre. Tak som si uvedomil, že som na tom dobre aj ja. Skúsil som chodiť. Dalo sa, a šlo to každým krokom lepšie. Tak som sa trocha poprechádzal, a v rámci prechádzania som naštartoval kosačku, a za tri hodiny pokosil všetko čo bolo treba. Spokojne som sa poobzeral okolo seba - pekné to je. Chcel som si sadnúť - auuuu ... sadal som si asi dve minúty, kým sa mi to podarilo. A zase som sa kochal pohľadom na čerstvo pokosenú záhradu. Naozaj to je pekné. Nevedel som sa nakloniť k stolu, tak som iba natiahol ruku, Janka mi do nej vložila pohár a naliala pivo....
Aký krásny deň. Nejaké seknutie v krížoch mi ho predsa nepokazí :-)
6. máj 2012
