Ako som o sebe zistil pravdu.
Nuž, roky nezastavíme.
Moja manželka pozerala v televízii nejakú poučnú reláciu, a upozornila ma, že v mojom veku už mám nárok na seniorskú zľavu! So škodoradostným úsmevom mi radila, aby som šiel na Jednotu dôchodcov, a aby som si vybavil preukaz, vďaka ktorému budem mať zľavu do múzea, a ešte kdesi, neviem kde, lebo to čo hovorila som odmietol počúvať. Nevedel som si predstaviť sám seba, ako idem medzi šedivé babky, a dedkov, a tvrdím im, že patrím medzi nich.
Včera som bol pracovne kdesi pri Kremnici. Podal som slušný výkon, driapal som sa na Jastrabiu skalu. Autom sa tam nedalo dostať, lebo lesáci cestu prehradili závorou. Na chrbáte som mal ruksak s náradím, a ťažký statív. V jednej ruke som vliekol geodetický prístroj, v druhej výtyčku. Uff. Makačka. Ale zvládol som to, a bol som na seba právom hrdý. "Miro - ešte nepatríš do starého železa," hovoril som si.
Keď som tam skončil, zbehol som do Kremnice niečo zjesť. A keďže sa blížila Veľká noc, rozhodol som sa, že sviatky začnem kúpaním, v Aquaparku v Turčianskych Tepliciach. Je to odtiaľ kúsok.
Občas mávam blbé nápady, a chcem byť silou mocou vtipný. Aj teraz. Vchádzal som dnu, a prešiel som okolo cenníka nalepeného na dverách. Nečítal som ho, už by som odtiaľ neodišiel. Ale napadlo mi, že vyskúšam, či mi dajú seniorskú zľavu. "Určite nie," pomyslel som si. Však nemám ani preukaz. A tá mladá pri pokladni, tá mi predsa nebude veriť, že som senior, bude si to overovať, a žiadnu zľavu mi nedá.
Pri okienku som sa so šibalským úsmevom spýtal, či môžem dostať seniorský lístok. Dievčina za pokladňou na mňa pozrela, a povedala: "Ale samozrejme." Pokladnica zabzučala, ja som zrazu mal pred sebou lístok pre dôchodcu. Šibalský úsmev mi zamrzol na tvári.
"Do čerta!" zanadával som v duchu. Ušetril som dve eurá, ale bolo mi to treba? To vyzerám tak zle? V šatni som sa pozrel do zrkadla. Plešina, šedivé vlasy, šedivé strnisko na tvári. Hmmm... Možno to dievča malo pravdu.
Ale treba byť optimista. Pozrel som sa do zrkadla ešte raz.
Však ja som veľmi dobre vyzerajúci senior!
Včera som bol pracovne kdesi pri Kremnici. Podal som slušný výkon, driapal som sa na Jastrabiu skalu. Autom sa tam nedalo dostať, lebo lesáci cestu prehradili závorou. Na chrbáte som mal ruksak s náradím, a ťažký statív. V jednej ruke som vliekol geodetický prístroj, v druhej výtyčku. Uff. Makačka. Ale zvládol som to, a bol som na seba právom hrdý. "Miro - ešte nepatríš do starého železa," hovoril som si.
Keď som tam skončil, zbehol som do Kremnice niečo zjesť. A keďže sa blížila Veľká noc, rozhodol som sa, že sviatky začnem kúpaním, v Aquaparku v Turčianskych Tepliciach. Je to odtiaľ kúsok.
Občas mávam blbé nápady, a chcem byť silou mocou vtipný. Aj teraz. Vchádzal som dnu, a prešiel som okolo cenníka nalepeného na dverách. Nečítal som ho, už by som odtiaľ neodišiel. Ale napadlo mi, že vyskúšam, či mi dajú seniorskú zľavu. "Určite nie," pomyslel som si. Však nemám ani preukaz. A tá mladá pri pokladni, tá mi predsa nebude veriť, že som senior, bude si to overovať, a žiadnu zľavu mi nedá.
Pri okienku som sa so šibalským úsmevom spýtal, či môžem dostať seniorský lístok. Dievčina za pokladňou na mňa pozrela, a povedala: "Ale samozrejme." Pokladnica zabzučala, ja som zrazu mal pred sebou lístok pre dôchodcu. Šibalský úsmev mi zamrzol na tvári.
"Do čerta!" zanadával som v duchu. Ušetril som dve eurá, ale bolo mi to treba? To vyzerám tak zle? V šatni som sa pozrel do zrkadla. Plešina, šedivé vlasy, šedivé strnisko na tvári. Hmmm... Možno to dievča malo pravdu.
Ale treba byť optimista. Pozrel som sa do zrkadla ešte raz.
Však ja som veľmi dobre vyzerajúci senior!
19.4.2019
