smrtjanosikova - príbehy z môjho života

www.mirkoslav.com
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA
(historická dráma o poklade, láske, zrade a smrti zhrnutá do krátkej scénky)
Osoby: Jánošík, Anička, Veliteľ drábov, dráb Ištván, dráb Móric

Cez javisko prejdú dvaja drábi s Veliteľom, rozhliadajú sa akoby niekoho hľadali.
VELITEĽ: Chlapi, keď ho dolapíme, pôjdeme do krčmy k židovi na pohárik...
Cez javisko opačným smerom prebehne Anička, vyplašene sa obzerá za drábmi, hľadá Jánošíka, kričí : JAAAAANOŠÍÍÍK !!!!!!
Jánošík vyjde na javisko, neistým krokom s nedopitou fľašou pálenky v ruke. V dobrej nálade začne recitovať báseň :
JÁNOŠÍK: Horí ohník horí, na Kráľovej holi .... ktože ho nakládol ? no MY - dvanásti ... vtáci ... orly ... či sokoly to boli ?
ANIČKA: Jánošík – tu si ? Schovaj sa, hľadajú ťa drábi, to ma veľmi trápi...
JÁNOŠÍK: Nebojím sa, ubránim sa presile. Som odvážny, v krvi mám dve promile...
ANIČKA: Bože môj, ty si bol zase v krčme vo Varíne! Musíš toľko piť? Mal by si radšej niečo na zboji zarobiť. Veď čo budeš dávať chudobným ... a čo mne ?
JÁNOŠÍK: Nikomu už nič nedám, lebo žiadne dukáty nemám. V krčme som družine poplatil, krčmárke, tringelt nechal a zbytok chudobe rozdal...
ANIČKA: Juro - a ty už naozaj nič nemáš?! Všetko si porozdával? A kde je ten poklad o ktorom si stále rozprával ?
JÁNOŠÍK: Nič miláčik, naozaj som všetko rozdal. A ten poklad – to si zle pochopila...
ANIČKA: (je nahnevaná) Ale sľúbil si mi novú drevenicu v Terchovej! Mal tam byť pes čo sa Džony volá. A bazén, anglický trávnik a vysoký plot, aby som sa mohla opaľovať holá.... To mám byť stále v tej hlinenej barabizni s našimi?! Vieš ako môj tatko strašne chrápe? Si obyčajný klamár! A vieš čo? Ruším naše zasnúbenie. Ale prsteň – ten si nechám, našla som v ňom zaľúbenie.
JÁNOŠÍK: (prekvapene) Anička – to TY si môj poklad. Ale ak to neznesie odklad - nazbíjam ešte nejaké dukátiky.
ANIČKA: (nahnevaná) A zase všetko prepiješ a prehajdákaš - poslednou dobou sa len po krčmách flákaš! Bože, kde som mala rozum ...Ja nešťastná - začala som si s klamárom...mala som radšej chodiť s Borisom Kolárom!
JÁNOŠÍK: Nie poklad môj – NIE ....neopúšťaj ma - my sme si súdení ...aj podobní sme si ...
ANIČKA: Akože podobní .... však ty dávaš chudobným .... A ja chcem dávať bohatému ...
PRICHÁDZAJU DRÁBI
ANIČKA: (už odmerane a bez záujmu) Juro pozor, už sú tu. Asi ťa počuli. Mal by si utiecť...
VELITEĽ: Stojte vy dvaja ! Čo ste zač ?
ANIČKA: (stále odmerane) Ja som Anička a toto je Juro, mali sme tu rande.
VELITEĽ: Divné, rande takto po ránu. Máte aspoň ochranu?
JÁNOŠÍK: Valašku mám na ochranu, a ty nerýp, lebo ti dám ranu...
VELITEĽ: (vystrašene ustupuje pred Jánošíkom)
VELITEĽ: (hovorí drábom) Podozrivý chlap .... Ukáž ten papier z kriminálky...
(Rozbalia veľký papier s podobizňou Jánošíka, obzerajú si ho. Janošík sa snaží objať Aničku, ona sa nechce dať)
VELITEĽ: Myslím, že je to ON!!! Ištván, Móric – ideme. Pamätajte si : Pomáhať mi a chrániť ma!!!
MÓRIC: (začne chystať povrazy)
VELITEĽ: (dôležito) Prosím si vaše občianske preukazy. Hlavne váš, občan...
JÁNOŠÍK: Nemám, a načo by mi bol! (recituje) od Tatier k Dunaju, všetci ma poznajú.... alebo: Sokol spod Tatier, ako by ho mala jedna mater!
VELITEĽ: Ale čo si? ... kto si ? Priznaj sa!
ANIČKA: Je to Juro Jánošik – klamár, podvodník a zbojník! Nemá peniaze! Ani poklad! Oklamal ma, zviedol aj sprznil a nekúpil mi ani ten dom čo sľúbil....
VELITEĽ: Chyťte ho! (drábi sa vrhnú na Jánošíka, zoberú mu valašku a držia ho)
IŠTVÁN: Máme ho ...
VELITEĽ: Výborne.... Možno mi ten lakomý Erdody dá nejakú odmenu.
ANIČKA: (zaliečavo) pán Veliteľ, aj mne patrí odmena, aj chcem peňáze ... na mňa nezabudnite (obšmieta sa okolo veliteľa)
VELITEĽ: Tebe odmena ? Najskôr povedz – kde je Jánošíkov poklad?
ANIČKA: Žiadny poklad, ani peniaze nemá, celú dobu sa staral iba o chudobu! A na mňa a na môj dom ani nepomyslel!
VELITEĽ : Jánošík – priznaj sa !!! Daj všetky peniaze vrchnosti a pán gróf ti prejaví trocha milosti ! Ale ak ich dáš mne – darujem ti slobodu!
JÁNOŠÍK: (smutne) Ja iný poklad okrem Aničky nemám ....
ANIČKA: (pritúli sa k Veliteľovi a škodoradostne hovorí Jánošíkovi) Keď nemáš penez, na Aničku nelez!
ANIČKA: (zaliečavo) Pán Veliteľ – a vy ste bohatý? Že ste bohatý ... že áno....
VELITEĽ: (necháva sa od Aničky hladkať, a spokojne kýve hlavou, že niečo má)
VELITEĽ: (Odstrčí Aničku a hovorí Jánošíkovi) Nemáš nič ? Neklam, lebo Móric si už chystá bič!!!
JÁNOŠÍK: Bičom na mňa ? To nemôžete, však ja som zbojnícky KAPITÁN! (vyslobodí si ruky, vytiahne spod košele kapitánske výložky, pobozká ich, a nacapí si ich na plece – drábi ho vzápätí spútajú povrazom)
VELITEĽ: mňa neoklameš, všetci vedia, že si hlavne lotor a zbojník!!! (strhne mu výložky a zahodí ich)
JÁNOŠÍK: Áno som zbojník!!! Bohatým som bral, chudobným dával a panský poriadok naruby obracal! Teraz si na mňa trúfate, lebo nám tu vrchnosť vládne ... Ale však počkajte – páni a panie .... Ubehne pár rokov a príde rátanie! O tristo rokov budú zbojníci na Slovensku vládnuť a veru nik z nich si nepôjde do väzenia sadnúť! Veď zbojníčina bude poctivé a vážené remeslo, a bude mať aj zlaté dno! Ej, to sa bude podnikať – a takí ako ty – papľuh panský – takí nám budú šerble umývať!
(Počas Jánošíkovej reči Veliteľ ošaháva Aničku, tá sa s úsmevom nechá)
VELITEĽ: Hahahaaaa – Jánošík – a čo ty si prorok ? Hlúposti rozprávaš. Šerble budú tí ozbíjaní umývať. Dostanú nejaký groš a ešte nás budú aj s vďakou spomínať. A ja budem na všetko dozerať, lebo bez takých ako ja sa v zboji nepodniká, ale tomu ty nerozumieš, to sa volá politika.
ANIČKA: Vidíš Juro, hovorila som ti, že politika je lepšia - Z Borisa si si mal brať príklad ...
JÁNOŠÍK: Ale ja som chcel byť národný hrdina – zbojník akému páru niet.... Taký, o ktorom by sa točili filmy a písali básne!
VELITEĽ: To si povedal krásne – ale vieš čo Jánošík? Ako zbojník si iba naivný babrák a amatér. Škoda ťa trepať na zámok, lakomec Erdody mi odmenu nedá, lebo si bude myslieť, že namiesto slávneho zbojníka som priviedol hlúpeho dvojníka. Kašlem na teba. Ale tvoj poklad si beriem domov. Myslím, že celú noc si nedám pohov... (Veliteľ objíme Aničku a spolu odchádzajú)
MÓRIC: Pán Veliteľ – a čo s ním ? Čo mám s ním robiť?
VELITEĽ: Neviem .... je mi to jedno .... mám ho na háku....
MÓRIC: (zmätený) Čo? Ako? Na háku? Tak poď Jánošík!
BUDEŠ NA HÁKU!
(Obaja drábi vedú Jánošíka preč).
K O N I E C
máj 2017
Adresa : väčšinou bývam doma
Niekdy som preč. Alebo aj inde
1222438*517714
mirkoslav.com@gmail.com
prosím ťa, zavolaj mi: 0905 320 557
ak neberiem, zavolaj mi na číslo 158

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky