Ako ma vyhnali z domu
Vždy som sa k dcéram snažil správať slušne. Viem, že raz mi budú vyberať domov dôchodcov. Ale priznám sa, poslednou dobou mi to s nimi akosi nešlo. Trest prišiel nečakane rýchlo. Moja žena mi z ničoho nič oznámila ich rozhodnutie. Začala tým, že má pre mňa dve správy: dobrú a zlú. Ako prvú som chcel tú zlú. Povedala, že musím odísť z domu. Že si mám zbaliť tašku a vypadnúť. Hocikam. Potom s milým úsmevom dodala, že nemám mať žiadne obavy, že pôjde so mnou. Stál som tam, snažil som sa pochopiť o čo ide. Kde je tá dobrá správa?! Janka pokračovala : vysvetlila mi, že dcéry chcú zorganizovať narodeninovú párty, a v takomto prípade je lepšie, ak rodičia niekam odídu. Vraj pre pokoj v rodine. V deň, ktorý nám dcéry určia, máme ísť na výlet, a vrátiť sa až ráno, alebo popoludní. Po takomto podrobnom vysvetlení som už chápal. Dobrá správa bude, keď ráno po oslave prídeme domov, a zistíme, že sme nevyhoreli. Preboha - však zo samých obáv ani nezaspím. Škoda mi je platiť nejakú hotelovú izbu. Už som sa videl, ako v noci chodím (v rámci výletu) potajomky okolo nášho domu, a sledujem, z ktorého okna začínajú šľahať plamene ...
Ale všetky moje baby trvali na tom, na čom sa vopred dohodli, a ja (skúsený starý chlap) som vedel, že akýkoľvek odpor je márny.
V piatok ráno som si zbalil veci, žena ich dala do tašky, povzbuzujúco sa na mňa usmiala, a vykročili sme do nepríjemného, daždivého dňa. Aby som sa necítil ako úplný vyhnanec, šiel som do známeho prostredia - do práce. V kancelárii bolo príjemne teplo, mám tam aj gauč, ktorý popoludní zabrala moja žena, lebo ju bolela hlava. Čas bežal, a ja som rozmýšlal, čo sa doma deje. Ale hasiči nehúkali, a ani sanitku som nepočul. Hádam to nebude také hrozné. Moja žena sa prebrala, hlava už nebolela, bola spokojná a usmiata. Povedala mi: neboj, bude to dobré ... Vtedy ma napadlo, či odo mňa nečaká nejakú romantickú noc !!! Do čerta ... mal som byť troška predvídavý. Mal som zobrať sviečky a rozostaviť ich okolo postele na ktorej sa budeme milovať!!! Ale ako som mal vedieť, že hlava ju prestane bolieť už popoludní? A navyše sú dušičky, doma sme mali len kahance, to by vyzeralo, že sa milujeme na smrtelnej posteli ...
Ale potom som si povedal, že nemám robiť problém tam, kde ani nie je, a nechal som sa voľne unášať udalosťami. S Jankou sme sadli do auta, pochodili kade-tade (pršalo, veľa toho nebolo), a večer sme sa ubytovali v malom penzióne. Ľahká večera, kvapka alkoholu - a zrazu sme boli v spolu v posteli. O pol ôsmej večer ! Bolo to pre mňa také obrovské prekvapenie, taký šok, že som si ani nespomenul na romantiku, a už vôbec som nemyslel na náš horiaci dom. Myslel som na .... ale to tu predsa nemôžem písať ... A na mojej žene bolo vidieť, že je ... ale do čerta, to tu tiež nemôžem písať, však to niekto môže čítať aj pred dvadsiatoudruhou hodinou ...
Ale aby som to nejako ukončil : netušil som, že vyhnancom môže byť až tak dobre. Ani sme nevyhoreli. Dcéra po oslave dokonca upratala. A tak sa teším na nejakú ďalšiu párty, ktorú budú moje dcéry organizovať Asi ich v tom začnem finančne podporovať.
A dom si pripoistím ...
Ale všetky moje baby trvali na tom, na čom sa vopred dohodli, a ja (skúsený starý chlap) som vedel, že akýkoľvek odpor je márny.
V piatok ráno som si zbalil veci, žena ich dala do tašky, povzbuzujúco sa na mňa usmiala, a vykročili sme do nepríjemného, daždivého dňa. Aby som sa necítil ako úplný vyhnanec, šiel som do známeho prostredia - do práce. V kancelárii bolo príjemne teplo, mám tam aj gauč, ktorý popoludní zabrala moja žena, lebo ju bolela hlava. Čas bežal, a ja som rozmýšlal, čo sa doma deje. Ale hasiči nehúkali, a ani sanitku som nepočul. Hádam to nebude také hrozné. Moja žena sa prebrala, hlava už nebolela, bola spokojná a usmiata. Povedala mi: neboj, bude to dobré ... Vtedy ma napadlo, či odo mňa nečaká nejakú romantickú noc !!! Do čerta ... mal som byť troška predvídavý. Mal som zobrať sviečky a rozostaviť ich okolo postele na ktorej sa budeme milovať!!! Ale ako som mal vedieť, že hlava ju prestane bolieť už popoludní? A navyše sú dušičky, doma sme mali len kahance, to by vyzeralo, že sa milujeme na smrtelnej posteli ...
Ale potom som si povedal, že nemám robiť problém tam, kde ani nie je, a nechal som sa voľne unášať udalosťami. S Jankou sme sadli do auta, pochodili kade-tade (pršalo, veľa toho nebolo), a večer sme sa ubytovali v malom penzióne. Ľahká večera, kvapka alkoholu - a zrazu sme boli v spolu v posteli. O pol ôsmej večer ! Bolo to pre mňa také obrovské prekvapenie, taký šok, že som si ani nespomenul na romantiku, a už vôbec som nemyslel na náš horiaci dom. Myslel som na .... ale to tu predsa nemôžem písať ... A na mojej žene bolo vidieť, že je ... ale do čerta, to tu tiež nemôžem písať, však to niekto môže čítať aj pred dvadsiatoudruhou hodinou ...
Ale aby som to nejako ukončil : netušil som, že vyhnancom môže byť až tak dobre. Ani sme nevyhoreli. Dcéra po oslave dokonca upratala. A tak sa teším na nejakú ďalšiu párty, ktorú budú moje dcéry organizovať Asi ich v tom začnem finančne podporovať.
A dom si pripoistím ...
(2012)
