Moje voľby
Bol som nedávno v Bille. Šiel som pre nákupný vozík, a hľadal som správnu mincu. Nemal som. Našťastie, na kľúčoch od auta som mal prívesok, ktorého súčasťou bol žetón na vozík. "Aká skvelá vec" pomyslel som si, a pátral som v pamäti, kto mi ho dal.
Dal mi ho starosta z vedľajšej dediny, keď kandidoval za poslanca do Národnej rady. A odvtedy, odkedy som si uvedomil, KTO mi tento prívesok dal, odvtedy si ho nesmierne vážim. Ten prívesok samozrejme. Je to totiž tá najvzácnejšia a najlepšia vec, akú som od politikov a politiky dostal. Nemusím sa hrabať v peňaženke a zháňať mince. Nemusím obťažovať predavačku, ak náhodou správnu mincu nemám. Bože, aké mám šťastie! Konečne viem, že politika vie byť užitočná. Ale, aby som bol spravodlivý, nielen ja mám také šťastie. Hromada iných obyčajných ľudí ho má tiež: takých príveskov sa predsa muselo rozdať neúrekom. Mnohí spoluobčania dostali cennejšie dary, počul som, že veľa ľudí dostalo pivo. Závidím tým, čo dostali aj guláš, a samozrejme na špici sú tí, čo dostali všetko: pivo, guláš aj prívesok. Ale ja som politikom vďačný aj za to málo, čo mi dali, však idú ďalšie voľby, možno zase budem mať to neuveriteľné šťastie a niečo dostanem...možno to pivo... alebo prívesok s fotografiou budúceho vodcu hľadiaceho v diaľ novým, lepším časom.
Ako tak nad tým rozmýšľam, bolo by ideálne, keby volebná kampaň prebiehala neustále. A vládol by ten, kto by bol podľa prieskumov na špici. No viete si to predstaviť ? Na námestiach by sa podával guláš a pivo v jednom kuse. Mince do vozíkov by sme nepotrebovali, lebo všetci by mali niekoľko príveskov. Už dnes vieme, že počas volebnej kampane politici neprijmú žiadne nepopulárne opatrenie - tak to by boli pre nás zlaté časy, časy bez zvyšovania daní, bez balíčkov, ktoré nahrádzajú to, čo iní prehajdákajú. Ani lekári by nám nedávali nôž na krk, a nepýtali peniaze, lebo by vláde pokazili preferencie, a potom by nevedeli, od koho tie peniaze pýtať.
Nuž - ako vidíte - permanentná volebná kampaň je geniálny vynález. Skúsim kandidovať vo voľbách, a v Národnej rade sa pokúsim presadiť toto opatrenie, ktoré zabezpečí to, že z politiky a z politikov budú mať konečne úžitok aj obyčajní ľudia.
Dal mi ho starosta z vedľajšej dediny, keď kandidoval za poslanca do Národnej rady. A odvtedy, odkedy som si uvedomil, KTO mi tento prívesok dal, odvtedy si ho nesmierne vážim. Ten prívesok samozrejme. Je to totiž tá najvzácnejšia a najlepšia vec, akú som od politikov a politiky dostal. Nemusím sa hrabať v peňaženke a zháňať mince. Nemusím obťažovať predavačku, ak náhodou správnu mincu nemám. Bože, aké mám šťastie! Konečne viem, že politika vie byť užitočná. Ale, aby som bol spravodlivý, nielen ja mám také šťastie. Hromada iných obyčajných ľudí ho má tiež: takých príveskov sa predsa muselo rozdať neúrekom. Mnohí spoluobčania dostali cennejšie dary, počul som, že veľa ľudí dostalo pivo. Závidím tým, čo dostali aj guláš, a samozrejme na špici sú tí, čo dostali všetko: pivo, guláš aj prívesok. Ale ja som politikom vďačný aj za to málo, čo mi dali, však idú ďalšie voľby, možno zase budem mať to neuveriteľné šťastie a niečo dostanem...možno to pivo... alebo prívesok s fotografiou budúceho vodcu hľadiaceho v diaľ novým, lepším časom.
Ako tak nad tým rozmýšľam, bolo by ideálne, keby volebná kampaň prebiehala neustále. A vládol by ten, kto by bol podľa prieskumov na špici. No viete si to predstaviť ? Na námestiach by sa podával guláš a pivo v jednom kuse. Mince do vozíkov by sme nepotrebovali, lebo všetci by mali niekoľko príveskov. Už dnes vieme, že počas volebnej kampane politici neprijmú žiadne nepopulárne opatrenie - tak to by boli pre nás zlaté časy, časy bez zvyšovania daní, bez balíčkov, ktoré nahrádzajú to, čo iní prehajdákajú. Ani lekári by nám nedávali nôž na krk, a nepýtali peniaze, lebo by vláde pokazili preferencie, a potom by nevedeli, od koho tie peniaze pýtať.
Nuž - ako vidíte - permanentná volebná kampaň je geniálny vynález. Skúsim kandidovať vo voľbách, a v Národnej rade sa pokúsim presadiť toto opatrenie, ktoré zabezpečí to, že z politiky a z politikov budú mať konečne úžitok aj obyčajní ľudia.
Tento príbeh má zaujímavé pokračovanie. O politike som toho popísal dosť, a všetko to je povešané kade tade na internete, aj na blogu v Pravde. Možno mi neuveríte, ale politici ma zavolali medzi seba! Tak som šiel. Priznám sa - ten prívesok mi nestačil, tak som sadol do auta a vybral som sa medzi nich, pozrieť, ako žijú.
V Ružomberku bol akýsi zoznamovací deň. Keď ma privítali krásne, mladé a usmiate dievčatá, začal som tušiť, že medzi politikmi sa mi bude páčiť. Medzi prítomnými som už rozoznával známe tváre. Ale nemohol som sa im venovať, pretože naľavo boli obložené chlebíčky (tri druhy!), káva, mlieko, minerálka - a všetko zadarmo! Fantastické! Všetci si brali a nikto za to neplatil ..... nuž - politici. Zobral som si aj ja, a nalial som si kávu. Je neuveriteľné, ako sa môj úžitok z politiky a z politikov zväčšil. A to všetko za pár minút. A stále ma nik nepozná. Hmmm... to je asi dobre, lebo keď ma spoznajú, možno ma aj vyženú. Pri tejto predstave som si dal ďalšie dva chlebíčky, a šiel som pozrieť niekoho, kto mi zaplatí pivo.
V kinosále zatiaľ bežalo zoznamovanie. Na môj vkus tam bolo priveľa chlapov. Okamžite po formálnom otvorení si zobral slovo košičan, ktorý priniesol šéfovi darček - zázračnú volebnú schránku. Prehlásil, že počas pobytu v nemocnici si preštudoval zákony, a že vie, ako môžu voľby vyzerať. Volebnú urnu začal dávať dohromady. prítomným ukázal že je prázdna, rozdal im lístky, ktoré tam mali vhodiť ... Vtedy ho zastavil netrpezlivý šéf - že na schránku bude čas neskôr. Sklamaný vynálezca si ju zbalil a odovzdal mikrofón. On nás chcel vystríhať pred volebným podvodom. Ale šéf nepochopil skrytý význam tej schránky. Hlásil som sa o slovo, ale sedel som v strede a mikrofón sa ku mne neostal. Však ten smutný košičan nám vlastne ukázal, ako môžeme vyhrať voľby!!! Aká škoda, že som to pochopil iba ja... :-(
Zoznamovanie pokračovalo. Všetci sa vzájomne presviedčali, aký to mal šéf skvelý nápad, a aký to bude úspech. Zároveň presviedčali šéfa, že oni sú tým správnym človekom pre neho. Ja som sa hlásil, že odrecitujem svoj politický manifest, ale ako som už písal - mikrofón sa podával iba tým čo sedeli na kraji. To bolo šťastie, lebo keby mi dali mikrofón, nedali by mi ten obed, čo sa o dvanástej zdarma podával v jedálni.
Musím povedať, že prvé chvíle medzi politikmi na nesklamali - práve naopak. Atmosféra ako na náboženskej seanse, krásne sľuby a ešte krajšie predpovede budúcnosti, milé dievčatá - a všetko zdarma!
Ale kdesi v kútiku duše cítim, že za to všetko, čo bolo zdarma, budem musieť predsa len čosi odpracovať. Asi to úplne zdarma nebude. Však som medzi politikmi :-)
napísané na Štedrý deň, 2011
foto : Lubo Bechný